ROZHOVOR S KEJMY TATRANSKOU: “BOLA SOM TAK POVEDIAC NA HRANE SVOJICH MOŽNOSTÍ.”


S blogováním začala už roce 2011 a i přes roční pauzu se k blogování vrátila. Co ji na blogování tak baví, proč si od něj potřebovala odpočinout a co ji na blogování v dnešní době nejvíce vadí? Nebo jak prorazit v módním průmyslu? To všechno se dozvíte v dnešním rozhovoru!

Víme, že se jmenuješ Kejmy Tatranská, je ti 24 let a jsi velmi sympatická, kreativní a zajímavá slečna. Mohla bys nám o sobě říct ještě něco víc?

Moje skutočné meno je Kamila Tatranská, ale všetci ma poznajú pod prezývkou a umeleckým menom Kejmy, ktoré používam ako v blogerskom svete, tak v tom umeleckom a dokonca aj v tom súkromnom živote. Pochádzam z východného Slovenska z nemalého mesta Prešov, kde som vyrástla a začala svoju dlhú cestu blogerky a veľkých snov. Východ som v 19 opustila a vydala sa študovať textilný a odevný dizajn na sever Čiech do Liberca, kde som strávila takmer 4 roky a môj blog sa začal reálne rozvíjať. Spoznala som tam svojho priateľa, ktorý mi pomáha ako fotograf, naučila som sa tam veľa o textile, výrobe odevov a móde samotnej. Všetko, čo sa naučím, do svojho blogu naplno vkladám a snažím sa mojich čitateľov skrz neho niečomu o tomto priemysle priučiť. Nakoľko móda nie je len to, čo vidíme v novej kolekcii v obchodných reťazchoch… Móda je umenie, je všade okolo nás a jej inšpiráciou je celý svet! Okrem módy sa venujem cestovaniu, fotografovaniu, občasným kulinárskym kreáciam a DIY projektom, ktoré ma bavia zo všetkého najviac.

Tvůj blog i Instagram se točí kolem módy. My o tobě víme, že o módu se zajímáš od malička a tvoje první módní návrhy jsi kreslila už jako malá. Návrhářství jsi dokonce vystudovala. Vidíš se v tomto oboru i nadále?

Mojim snom od 10 rokov bolo stať sa módnou návrhárkou. Počas hodín na základnej škole som si kreslila veľké množstvo odevných kreácií, ktoré si všimla učiteľka výtvarnej výchovy a oslovila ma, aby som vytvorila mini-kolekciu odevov a predviedla ju na módnej prehliadke počas školského podujatia. A tak som v 8. ročníku na základnej absolvovala svoju prvú fashion show, ktorá síce nestála za veľa, ale bol to pre mňa veľký zážitok, ktorý ma ďalej viedol k sústredeniu sa na rozvoj svojich schopností. Preto som svoje magisterské štúdium presmerovala späť na Slovensko do Bratislavy na Vysokú školu výtvarných umení, presnejšie na textilný dizajn, ktorý je s módou úzko stále spätý. Keďže stále študujem, aktívne sa v tomto odbore pohybujem a verím, že pri ňom aj naďalej ostanem a ešte o mne budete počuť :).

Co tě na navrhování nejvíce baví? Kde vlastně bereš inspiraci a jak takový proces navrhování vypadá? Co vše je potřeba? A uvažuješ i o vlastní značce?

Určite voľnosť skúšať nové. Vyjadriť svoju predstavivosť skrz odevy, ukázať, čo sa páči mne a zdieľať to s ľuďmi, ktorí to dokážu oceniť, poprípade nosiť a tak prezentovať svoj jedinečný štýl s kúskom zo mňa. Ako vraví jedna skvelá profesorka u nás – najlepší pocit je, keď okolo vás prejde neznáma slečna v kabáte od vás. A má pravdu, aj keď ja tie svoje odevy ešte reálne nepredávam… Inšpiráciu človek berie v bežných každodenných maličkostiach. Vo veciach, ktoré má rád, ale aj také, ktoré ho zaujímajú. Zatiaľ som tvorila hlavne podľa školských zadaní, ktoré nás nechali inšpirovať sa nejakým obdobím v minulosti, prírodou, fantáziou a životnými príbehmi, či známymi umelcami. Čo sa týka procesu, tak ten je zložitejší a odvíja sa od toho, čo človek reálne navrhuje. Každopádne, najprv si človek musí vybrať inšpiráciu, dobré je si spraviť nejaký rešerš prác iných umelcov, ktorý sa touto alebo podobnou témou inšpirovali. Ujasniť si, čo má byť výsledný produkt, skúšať jeho funkcie alebo iné využitie a následne kresliť… Veľa kresliť, kým človek nie je spokojný. S tým súvisia aj skúšky materiálov, použitých techník, nakoľko človek si môže niečo navrhnúť, otázne je, či sa to dá aj zrealizovať a tak je dobré skúšať prototypy alebo miniatúry. Následne je produkcia, ktorú si človek môže robiť sám, alebo s niekým spolupracovať. Samozrejme finálny produkt je človeka, ktorý ho navrhol vyrobený v niečej spolupráci a áno, aj pri výrobe existujú spolupráce. Však áno, uvažujem nad vlastnou značkou. Niečo som už začala skúšať, ale zatiaľ to nie je profesionálnom prevedení, no verím, že sa to rozbehne :).

Ty modely jen nenakreslíš na papír, ty je dokonce šiješ! Jak ses k šití dostala? Nosíš i věci, které si sama ušiješ?

Proces vytvorenia odevov postupujem od kresieb až k realizácií a keďže to študujem týmto procesom som si prešla každý semester. K šitiu som sa dostala… Popravde ani neviem presne ako. Pamätám si, že som so starou mamou sedávala pri šijacom stroji a šili sme spolu šatičky pre bábiky. Neskôr som to skúšala sama ručne a tak som sa prihlásila na vedľajšiu záujmovú činnosť na ZUŠ-ke a naučila som sa základy. Keďže som sa chcela rozvíjať, zdedila som starý skrinkový šľapací šijací stroj po prastarej mame, ale nevedela som ho ovládať, tak mi rodičia k 18. narodeninám dostala moju Veroniku, bielu šiciu mašinku, s ktorou šijem dodnes! Spočiatku mi to nešlo, aj keď som sa to všetko snažila nosiť, dnes sa za to trochu hanbím… No dnes nosím hlavne to, čo si ušijem a každý jeden outfit na blogu obsahuje aspoň jeden kúsok, ktorý som si vytvorila sama. Či už ide o ušitý odev, alebo vytvorený doplnok.

Sebe i svou tvorbu už sedmým rokem prezentuješ i na svém blogu. V čem vidíš největší změnu za tu dobu?

Myslím, že zmenu vidím v každej jednej oblasti, ktorú na blogu prezentujem. Určite som spravila veľký pokrok v písaní a prezentovaní toho, čo predstavujem. Fotografie sú kvalitnejšie a otvorilo sa mi nesmierne veľa možností spoluprác so skvelými a talentovanými ľuďmi, ktorí mi s fotografovaním pomáhajú a veľa sa od nich učím. Tiež som zmenila celkovo svoj štýl, nakoľko človek dospieva a jeho šatník spolu s ním rastie a mení sa. Ustanovila som si priority odievania a toho, že nové kolekcie v obchodných reťazchoch nie sú všetko, že móda siaha ďaleko za výklady obchodov s oblečením. Že kvalita je dôležitá a radosť z vlastnoručne vytvorených odevov je na nezaplatenie! Každým dňom sa učím viac a viac a moje kreácie sa (snáď) zlepšujú.

Změnila se za tu dobu i nějak tvá motivace k blogování? Co tě na blogování nejvíce baví dnes a co předtím?

Určite! Za sedem rokov človek veľa spozná a veľa sa naučí. Keď som blog ako 17-ročné naivné dievčatko zakladala, bola to vidina virtuáleho priestoru na kreáciu. Vtedy to bol taký môj denníček plný vecí, ktoré ma nesmierne bavili. Túto motiváciu kreatívneho priestoru stále mám a aj to bol dôvod návratu do blogerskej scény. No veľkou zlomom vrátenia sa späť, bola určite aj vidina dnešných blogeriek, ktorých je ťažké nazývať módnymi… Módny svet u nás nie je taký, aký by mal byť a móda nepredstavuje to, čo by mala. Remeslo upadá a lokálni dizajnéri sú nedocenení. Veľmi som túžila pomôcť im ukázať sa, výjsť na povrch a podporiť túto mladú tvorbu. Ako ich, tak aj tú svoju. To sa mi darí a veľmi ma teší každá jedna spolupráca, ktorú s nimi mám, či už sú to fotografi, texilný dizajnéry, amatérsky handmade tvorcovia, či módny dizajnéri. Dnes viac prezentujem recesívny pohľad na módnu scénu, to som predtým ako mladý neskúsený človek nevedela, no všetko prichádza so skúsenosťami a životným vzdelávaním.

I přes to jsi však s blogováním na čas skončila. Co toho bylo příčinou? Co ti na blogování v dnešní době vadí nejvíce?

Pauza bola nutná z množstva nátlaku, ktorý som nezvládala. Bola som tak povediac na hrane svojich možností, psychicky vyčerpaná, prestala som sa usmievať a mať radosť zo života. Blog, škola, práca, rodina, cestovanie… Bolo na mňa toho na mladý vek naozaj veľa. Nie, že by som teraz bola stará, ale ľudia ani netušia, čo všetko sa za úspešným blogom skrýva. Priznám sa, že sa mi v tom období darilo naozaj-naozaj veľmi a blog bol na rozkvete. No stála som na rozcestí školských povinností, pracovných príležitostí a blogových dobrodružstiev a bez akejkoľvek pomoci som to všetko jednoducho nezvládala sama udržať… Bola som fotograf, autor, web dizajnér, manažér, modelka a kreatívny tvorba v jednom a bolo to (a samozrejme stále je) nesmierne náročné. Preto som si povedala, že jedna oblasť môjho života musí v tú dobu jednoducho skončiť a tak blog šiel do ústrania.

Co tě nakonec přesvědčilo se k blogování vrátit?

Blog som nikdy neskryla ani nezrušila, vždy bol aktívny a prístupný, pretože som v hĺbke duše vedela, že sa k nemu jedného dňa určite vrátim. Spočiatku mi to naozaj nechýbalo. Mala som zrazu veľa času. Usporiadala som si život, stretla najúžasnejšiu lásku v mojom živote, dostala na vysoké školy, z ktorých som si mohla vyberať… Môj život sa dostal do tých správnych koľají. No postupom času som si začala uvedomovať, že mi chýba kreatívna práca, na ktorú môžem byť hrdá, na ktorej môžem dennodenne pracovať a ktorej sa môžem naplno venovať. A tak som sa jedného dňa opäť pozrela na blogger a zistila, že môj blog vôbec nestratil na sledovanosti, že jeho čísla dokonca stále rastú, aj keď je bez akejkoľvek aktivity. Vtedy som vedela, že je čas vrátiť sa späť, že práca a energia, ktorú som preň obetovala, stála za to, a že bez ohľadu vidiny úspechy budem pokračovať v tom, čo ma naozaj a úprimne baví!

Máš teď nějaký cíl, který by jsi chtěla s blogem dosáhnout? A jaké jsou tvé největší blogové úspěchy?

Keď sa človeku začne dariť, tak nejaký ten cieľ má… No asi nič konkrétne a veľké, rada sa nechávam unášať cestou nevyspytateľného osudu. Určite by som sa tomu chcela aktívnejšie venovať a spolupracovať aj s inými blogerkami, tvoriť projekty a prezentovať svoju tvorbu. Ak by som naozaj mala nejaký úspech definovať, tak určite mojim najväčším blogovím úspechom je každý jeden čitateľ, ktorého niečim inšpirujem, motivuje, poteším. Samozrejme som veľmi rada za každú jednu spoluprácu, ktorá ma osloví, za každú jednu akciu, na ktorú som pozvaná a každú jednu blogerku, ktorú spoznám aj osobne. Každopádne tým naj sú určite moji skvelí čitatelia, bez ktorých by som to nerobila a nebola som tam, kde som a za to im ďakujem najviac na svete!

Sleduješ projekt BloggersRE? Jak se ti líbí naše myšlenka spojovat lidi a blogery?

Samorejme! Som veľmi rada vďačná za tento úžasný projekt, ktorý v našich končinách určite chýbal, nakoľko v zahraničí je to bežné. A som nesmierne rada, že môžem byť jeho súčasťou, zdieľať svoje myšlienky, podeliť sa o ne s inými, ktorí majú rovnaké záujmy ako ja, nechať si poradiť, či poradiť iným. Určite pokračujte aj ďalej, prajem veľa veľa úspechov a verím, že sa tento projekt bude len rozvíjať a snáď sa raz všetci stretneme na nejakej super akcii! :).

Zdroj: Fotky – Sociální sítě Kejmy Tatranské, text BloggersRE


ZANECHAT ODPOVĚĎ

Vlož prosím svůj komentář
Tvé jméno