5 DNÍ PO SLOVENSKU 2/2


Autor: Terka Polak, its-only-about-you.blogspot.sk

Pred pár dňami som pridala prvú časť našej dovolenky po Slovensku, ktorú sme absolvovali s Lukášom koncom júla. Ak ste ju ešte nečítali, bežte najprv tam a prečítajte si aj túto časť. V tej prvej sa dozviete koho by som nepustila na prehliadky hradov (alebo čokoľvek s výkladom), prečo som sa takmer pokakala v stane a čo mi vyliečilo ekzém, ktorý som mala vyše roka v kuse.

Deň 3. – Liptovský hrádok, Airbnb, Aquacity Poprad

Tretí deň sa niesol hlavne v znamení oddychu, kedže hlavný cieľ bol AquaCity Poprad, kde sme si plánovali oddýchnuť a zhodiť zo seba všetok pot, termálnu vodu a dopriať nášmu telu relax po dvoch nociach strávených v nie úplne najlepších podmienkach. Kým sme ale prišli do Popradu, spravili sme si pár zastávok.

Prvou z nich bola Liptovská Mara, okolo ktorej sme vždy iba prechádzali alebo sa zastavili na chvíľu pri vode, no vždy sme chceli ísť k zvyšku kostola, ktorý tu ostal po zaplavení niekoľkých dediniek. Vždy ma fascinovalo, ako je to možné, že pod všetkou tou vodou boli kedysi domy a jediné čo ostalo je tento zvyšok z gotického kostola. Najprv sme netrafili cestu, prešli sme sa k nádrži a kostolík nikde, no keby viem, že nás tam cesta sama dovedie, ani by som nevystupovala. Medzitým sa nám opäť vyčasilo a začalo piecť slnko, z čoho sme sa radovali.

Odtiaľ sme šli do Liptovského Hrádku, kde sa nachádza hrad s kaštieľom, ktorý je zrekonštruovaný a ubytováva hostí, no hrad je ešte stále v rekonštrukcii a je to skôr zrúcanina. Prehliadka netrvá dlho a kaštieľ nie je možný vrámci prehliadky teda ani navštíviť, no vo videoprezentácii je vidieť, ako ho prerobili a ako vyzerajú niektoré izby. V hrade sa dá navštíviť len niekoľko miestností, ktoré slúžia aj ako priestory pre rôzne akcie, a zbytok sa stále rekonštruuje. Pred hradom je jazierko v ktorom sa nachádza kus skaly, ktorý vraj spadol z vrchu, ktorý je oproti hradu. Dá sa naň aj výjsť, vraj je tam veľmi pekný výhľad, no nám sa tam moc nechcelo.

Poslednou zastávkou pred oddychom vo vode bolo ubytovanie sa cez Airbnb. Opäť sme nechceli nič drahé, kedže sme potrebovali nocľah len na jednu noc, tak sme si vybrali jeden z tých najlacnejších v ponuke. Už podľa obrázkov bolo vidieť, že je celý zariadený a vyzeralo to, ako keby sa tam plánovali niekedy ešte vrátiť. Bolo tam kopec prachu, určite by pomohlo, keby to pred príchodom trošku upratali, ale dalo sa to zvládnuť. Výhodou bolo, že kuchyňa bola celá zariadená a nechýbali ani oleje, koreniny či rôzne druhy čajov. Ak by ste sa chceli pozrieť ktorý byt to bol, tu je odkaz.

Vyše 4 hodiny sme strávili v Aquaparku, kde sme behali stále iba medzi pár bazénmi, troma tobogánmi a keď už sme sa poriadne nabehali vonku v tej zime a zaplávali si aj v plaveckom, rozhodli sme sa ísť konečne do sáun, ktoré sme mali tiež v cene. Naposledy som tam bola asi pred 5 rokmi, no odvtedy sa to poriadne zmenilo a bola som unesená zo Spa sveta. Obľúbili sme si mentolovú, bylinkovú saunu a na schladenie bola najlepšia ľadová jaskyňa.

Keď už nás prestali baviť sauny rozhodli sme sa preskúmať poschodie nižšie, kde bola vraj výrivka, no nakoniec sa z toho vykľulo ešte viac. Samozrejme, všetci tam boli nahý a nebolo to nič zvláštne, no ja som sa necítila na to, vyliezať z bazéna nahá tak som si šla pre plavky. Všetko to malo intímnu atmosféru, tichú, nie ako všade vonku, kde kričali deti a bol tam strašný šum. Poriadne sme si oddýchli a keby nie som hladná a nevytiahnem Lukáša z vody, ostal by tam ešte dlhšie.

Už to bude možno trápne, keď to sem napíšem znova, no opäť sme navštívili najlepší burger, ktorý som kedy jedla – Restart Burger. Naposledy sme tam boli s Lukášom pred rokom, keď sme boli na výlete v Tatrách, o ktorom som písala. Takmer sa nám neušlo miesto, no našli sme si stolík pre dvoch priamo pri kuchyni. Objednali sme si limonády a burgre, ktoré boli opäť vynikajúce. Naozaj, ak niekedy budete v Liptovskom Mikuláši, Košiciach alebo Poprade, naozaj sa to oplatí.

Deň 4. – Namiesto turistiky pol dňa na polícii

Čo by to bolo za výlet, keby sa nám opäť raz niečo nepodarí. Zatiaľ to bolo len počasie a malé drobnosti, čo dodalo na dobrodružstve, no s takýmto niečim som ani nepočítala. Ráno sme sa pobalili a jediné čo sme mali spraviť bolo hodiť kľúče do schránky a ísť do Hrabušíc, kde sme mali objednané ubytovanie a ísť na turistiku do Slovenského raja. Už počas balenia som ale nadobudla zlý pocit, keď som nikde nevidela peňaženku. Keď som ale všetko zbalila a nebola na miestach, kde som ju večer mohla nechať, začala som naozaj stresovať a všetko som vyhádzala ešte aspoň tri krát. Prezreli sme niekoľko krát celý byť no nebolo miesto, kde by som ju tam mohla nechať. Bolo vylúčené, že nás hostiteľ okradol, keďže zvnútra sme sa museli zamknúť, aby sa neotvárali dvere.

S plačom (mojím) sme zavreli dvere, pretože v byte to naozaj nikde nemohlo byť a začali sme hľadať v aute, či mi nikde nevypadla večer po platení. Celé auto bolo hore nohami, peňaženka nikde, ani pod autom ani na okolí, so slzami v očiach som prešla celé okolie pred vchodom, pozrela všetky smetiaky, či náhodou niekto nevybral peniaze a nevyhodil peňaženku s dokladmi. Po hodine neustáleho plakania som si už hovorila, že keby aspoň doklady nájdem, nemusela by som nič vybavovať a neprišla by som aspoň o ďalšie peniaze. Volala som v strese na políciu, či náhodu niekto z večera nepriniesol, volala som do Restart Burgru, či som si ju tam náhodu nezabudla, čo sa mi aj tak nezdalo, keďže viem, že som s ňou do auta nastupovala. Bola som úplne mimo a nevedela čo mám robiť. V Hrabušiciach sme sa vybalili, volala som ešte s našimi a povedali, že okamžite musím ísť na políciu a spísať to, aby som dostala náhradné doklady.

Keďže nemám z tohto dňa žiadne fotky len bytíku a mňa ako spím, rozhodla som sa vám ukázať akú krásnu prírodu sme videli po ceste do Lúčiek z Oravského Podzámku. Práve na tomto mieste sme boli na úplnom hrebeni kopca a mali pod sebou jednu z mnohých dediniek, pred sebou najviac rozbitú cestu ale ten výhľad stál za to. 💗 A za autom sa krčím ja, lebo Lukáš chcel peknú fotku. 😄

A takto sa pred nami krásne týčil Choč.

Na polícii sme všetko spísali, pán policajt sa ma spýtal, kde sme boli naposledy večer a či ten burger za to aspoň stál, pretože ho robí jeho svokra. 😄 Silno som zadržiavala plač pri rozprávaní, aby som to zbytočne nenaťahovala a mohla odtiaľ odísť čo najskôr, hoci policajti boli milý. V aute som do seba tlačila čipsy zo smútku a už asi aj takej rezignácie opäť plakať. Keď sme sa vrátili do bytu, v ktorom sme boli ubytovaní, bolo niečo po obede, hladná som po natlačení polovičky sáčku čipsov nebola, ostala som celá uzimená a vyšli zo ma ešte posledné kvapky sĺz, ktoré som v sebe mala. Vyčerpaní sme sa obaja zabalili pod duchnu a ani neviem ako, podarilo sa mi zaspať a Lukášovi tiež. Neskutočne ma ale bolela hlava a ani večer po zobudení mi nič nepomáhalo tak som sa len najedla, dala si poriadnu horúcu sprchu, pretože som cítila, že budem chorá ak si ju nedám a zabalila som sa opäť pod duchnu.

Celý deň som tak len preplakala, strávila na polícii a prespala. Úžasný predposledný deň dovolenky.

Deň 5. – Slovenský raj, Banská Štiavnica

Hneď ráno sme sa pobalili a čo najrýchlejšie ako sa dalo šli do Slovenského raja, pretože sme chceli stihnúť byť medzi prvými a vyhnúť sa tak veľkému návalu ľudí. Pár dní predtým totiž v novinách písali, že je situácia v raji hrozná, že sa tam čaká pod rebríkmi, pretože ľudia sa všade fotia a tak blokujú plynulý prechod Suchou Belou. Našťastie takýto problém sme nemali a takmer nikde sme sa nemuseli zastaviť. Všetkých sme predbehli alebo niekoľký predbehli nás a tak sme väčšinu času šli sami.

Jediný raz čo sme stáli a čakali asi 10 minút bolo takmer pri konci trasy, pri Hornáde, kde boli stupienky na skale priamo nad vodou a išli tade cudzinci, kde jedna z nich hystericky plakala a naozaj sa bála. Myslela som si, že to bolo dieťa, ktoré sa bojí, tak ako som sa bála aj ja ako malá, no bola to dospelá žena, ktorá sa videla asi už vo vode a naozaj sme nechápali, načo sa ju nasilu snažili tadiaľ dostať.

Vybrali sme si trasu Podlesok – Suchá Belá – Pod Vtáčím hrbom – Kláštorisko – Lanová lávka – Prielom Hornádu – Hrdlo Hornádu – Podlesok , ktorá bola úplne super, vôbec nie príliš náročná, ak neberiem do úvahy všetky tie rebríky v Suchej Belej, ktoré dali zabrať môjmu strachu z výšky. Počasie nám tiež vyšlo, takže bolo krásne teplúčko, takmer žiadne mraky a cestou nás tiež neprekvapili nejaké nepríjemnosti.

Netrvalo to ani až tak dlho, čo na mape vyzerá, že je poriadny kus cesty a na ceste naspäť sme stihli ešte navštíviť aj Banskú Štiavnicu podľa prvotného plánu. Vôbec sa nám nechcelo ísť domov a kedže kým sme tam prišli, všetky bane a zámky boli zavreté, prešli sme si mesto a posedeli na lavičke pri Starom zámku. Tak ako sa nám nechcelo ísť domov, tak sme boli unavený a tak sme sa predsa len rozhodli vybrať sa na cestu domov.

Keby nebolo nepríjemného incidentu, kvôli ktorému som prišla o všetky doklady, peniaze (z účtu nič nezmizlo, chvalabohu) a hlavne deň dovolenky, všetko by bolo super. Okrem prvého dňa nám vyšlo počasie, vždy sme sa dobre najedli, vyspali, dobre si oddýchli, zaplávali, vyliečil sa mi ekzém a užili sme si 5 dní spoznávania Slovenska po boku toho druhého, prvé stanovanie, ktoré nevyšlo úplne podľa plánu a prvé prespanie v aute. A mnoho iných zážitkov, na ktoré tak rýchlo nezabudneme.

Ak by ste nám chceli dopriať ešte jeden výlet možno aj tento rok a plánujete podobný aj vy, môžeme si navzájom pomôcť. Ak hľadáte ubytovanie, no ten drahší bytík je o pár eur nad vaším rozpočtom, jednoducho klikni sem, kde ti na tvoj prvý pobyt prispejem 25 € a ak ich využiješ, prispeješ tým aj mne na ďalší pobyt. A môžeme si všetci dopriať trochu viac luxusu.

Kde ste strávili tohtoročnú dovolenku vy? A kto vám robil spoločnosť?


LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here