Bloggers RE

LIFE POINT: DRUHÁ ŠANCA


Druhá šanca. Och, to slovné spojenie. Jedno slovné spojenie, pritom v ňom toľko veľa príbehov. Stavím sa, že aj teba pri tomto slovnom spojení napadne minimálne jedna osoba, jeden príbeh. Každý sme si tým prešli. Buď sme boli tí, ktorí druhú šancu dávali, alebo tí, ktorí ju potrebovali. Jedna alebo druhá rola, ani jedna to nemá ľahké. V žiadnom prípade…

Na začiatok je dobré pouvažovať, či vôbec je dobré druhé šance dávať. Podľa mňa existujú práve dve skupiny ľudí:

  1. Tí, ktorí nedávajú druhé šance za žiadnych okolností.
  2. Tí, ktorí dávajú opakované šance, a už to dávno nie je iba druhá šanca…

Neexistuje nič medzi tým. Aj keď práve to medzi je podľa mňa zlatá a správna cesta. Nemôžem povedať, že by som patrila výlučne do jednej, alebo do druhej skupiny. Ja som veľmi dlho bola prvá skupina. Nedávala som druhé šance. Nikdy. Nech to bol ktokoľvek. Mala som teóriu, že ak to spravil raz, spraví to aj nabudúce. Neverila som ľuďom a v podstate som ich odsunula po prvom prešľape. Vytriedili sa mi neskutočne. Možno si poviete, že tí praví zostali. Ale prezradím vám jednu vec. Nezostali. Viete prečo? Lebo ľudia robia chyby. Ľudia sú ľudia a každý z nás raz pochybí. Niekto viac, niekto menej. A na základe jedného prešľapu by sme nemali súdiť.

Prečo? My vidíme tie reakcie. My vidíme to, ako daný človek reaguje. Vidíme to, čo ten človek spraví. Nevidíme tie okolnosti. Tie veci okolo toho. Nevidíme tie dôvody, ktoré zapríčinili tú reakciu. Preto hovorím, že komunikácia je základ. Vždy. Aj v tej najväčšej hádke.

V podstate je jedno, či sa jedná o veľkú či malú chybu. Zrada dôvery. Stratenie nádeji. Zničenie ideálov. Nedodržanie dohody. Nezáleží na tom…

Život ma naučil jednu vec… Druhé šance treba dávať. Nie tretiu, štvrtú… tridsiatu. Iba druhú šancu. Ako som spomenula vyššie. Druhú šancu treba dávať. Aspoň ja si to myslím. Napíšte mi do komentára, čo si o tom myslíte vy. Som zvedavá. 

Čo ma ale prinútilo k tomu zmeniť názor? Veď som vyššie písala, že druhé šance som nikdy nedávala. Prišiel do môjho života človek, ktorému som tú druhú šancu chcela dať. A ublížil. Na niekoľko rokov ma zničil. Musela som nájsť samú seba a znovu seba postaviť na nohy. Nebola to otázka dôvery, klamstiev a podobne. Bola to otázka nevery. Nikdy som si nemyslela, že zrovna ja odpustím takéto niečo. Vždy, keď sa ma niekto na to pýtal, tak som povedala, že nie. Neodpustila by som. A predsa tu dnes stojím a odpustila som.

Dokonca som toho človeka ani nevyhodila zo svojho života. Dnes je to môj najlepší kamarát. Teda jeden z nich. A mám v ňom oporu. Niekto môže povedať, že by som sa nemala spoliehať na takého človeka. Možno. Ale ja som vždy vnútorne cítila, že nie je zlý človek a iba pochybil. Možno to nie je na vzťah, ale na kamarátstvo to byť môže. A verte mi. Prešlo už asi necelých 5 rokov a nepochybil už ani raz. Dokonca sme si to ešte viac vykomunikovali a sme v pohode. Myslela som si, že to bude ťažšie.

…. Áno, nebolo to ľahké a hlavne to nebolo zo dňa na deň. Aj ja som s tým bojovala. Bojovala som sama so sebou. Bojovala som za nás… a podarilo sa. Myslím si, že ak má človek niekoho skutočne rád, tak odpustí. Netreba slepo dôverovať ľuďom, no len ak je to prvý prešľap, tak prečo odsúdiť človeka? Kto je absolútne bez viny? Kto nikdy nepochybil? Zdvihni ruku… Kto by bol rád, keby dostal tú druhú šancu sám v nejakom inom príbehu. Ber to tak, že by si bol v roly toho druhého. Ako by si sa cítil?

Naučila som sa druhé šance dávať, lebo aj ja by som ju ocenila v momentoch, ktoré sa pokazili. Podľa seba súdim iných – darmo sa to nehovorí. Každý si musí tým procesom prejsť. Každý musí na to prísť sám…

… Druhá šanca je ťažké rozhodnutie. Ale posunie vás vpred. Vyrastiete duchovne. Vyjdete z toho ako lepší a múdrejší človek. Netreba súdiť na základe jedného zlého človeka všetkých. Každý by mal dostať druhú šancu… a už je iba na tom druhom človeku, ako svoju šancu využije. To už má on sám vo vlastných rukách. Priateľstvo nie je o dokonalom vzťahu, ale o tvorbe niečoho, čo prežije aj v momente, keď nastane problém…


Aďka Gundová

Ahojte :) Na internete vystupujem pod menom Aďulik Sun. K blogovaniu som sa dostala úplne náhodou, aj keď na náhody neverím. Bol to osud. Som hyperaktívna, kreatívna a veľmi ukecaná či sarkastická. Väčšinou mám na sebe ružové okuliare, no vďaka tomu vznikajú aj motivačné články. Všetko zlé, ja na niečo dobré... ♥

Přidat komentář

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

X