Bloggers RE

LIFE POINT: LÁSKA NIE JE STEREOTYP

Dievča… kde začať. Nie je to ľahké, no napriek tomu bojuješ. Nie je to ľahké, no napriek tomu sa nevzdávaš. Nie je to ľahké, no stále si tu. Nie je to ľahké, no vždy nájdeš dôvod na úsmev. Nie je to ľahké, no stále si sama sebou. Nie je to ľahké, no si to ty. Len ty. A na tom záleží…

Vzdať sa niečoho, čo ti robilo radosť. Tak to je náročné. Niečoho, čo ťa nútilo vstávať z postele. Niečoho, čo ti dávalo žiť. Niečoho, čo ťa nútilo byť samou sebou.

Niekoho, kto možno nebol ten pravý, ale spravil z teba lepšieho človeka. Niekoho, pri kom si zistila, aká si a kým si. Niekoho, kto možno ti ublížil, ale napriek tomu si dokázala vstať a stala sa z teba silnejšia verzia. A ver mi dievča… osoba, ktorej patrí tvoja duša, no má pred tebou zavreté srdce, nie je tá pravá osoba.

Niekedy nás niečo núti zotrvať. Zotrvať v niečom, čo nás možno kedysi robilo šťastnými, ale dnes to tak nie je. Teda… my si myslíme, že to tak je a sme šťastní. Ale nie je… lebo veci alebo ľudia, ktorí ti spôsobujú slzy, smútok, strach – tí ťa nedokážu spraviť aj šťastnými.

NAJŤAŽŠIE JE SI TO UVEDOMIŤ

Najťažšie je si to uvedomiť. Spraviť si poradu sama so sebou. Upratať si v hlave. Upratať si v sebe. To býva ten najťažší bod. Boj. Ale keď to zvládneš, tak získaš slobodu. Slobodu od svojich pocitov. Slobodu od vecí či situácie, ktorá ťa vnútorne ničila. Od osoby, ktorú si mala rada, ľúbila, milovala, no niekde to zmizlo…

Niektoré vzťahy sú tu na to, aby nás niečo naučili. Nie aby sme v nich zotrvali. Každá z nás si musí prejsť tou šialenou láskou, ktorá neskonči dobre. Taktiež si musíme prejsť tým „zlým chlapcom“, aby sme pochopili, čo v živote chceme. A koho chceme. Každá. Niektoré majú šťastie, že nájdu hneď toho pravého… želala by som ti to, ale šanca je veľmi malá.

Možno ti zlomil srdce. Ten jeden. Ale dostal sa k tvojej duši? Podľa mňa nie… K srdcu sa dostane každá láska. Aj tá malá. Ale k duši, tam sa dostanú iba vyvolení ľudia. A teda, pokiaľ zlomil „iba“ srdce a duša je v poriadku, neboj sa dievča! Možno ani tá duša nebude ako pred tým, ale ver mi. Ak sa nedostal k duši, tak si zachránená. Ale budeš veriť v lásku znovu. Budeš opäť bezhlavo milovať. Budeš mať opäť zasnené oči s ružovými okuliarmi. Ale už inak. Viac reálne. Ale napriek tomu, budeš schopná milovať úprimne, láskyplne a vášnivo. Lebo on ťa skutočne nezničil. Len sa musíš poskladať späť. Ale základ, dušu máš…

VEDELA SI, ŽE SI POVIETE ČAU

Darmo budeme hovoriť, že ste sa nemali ani pozdraviť. Ale v kútiku duše si časom vedela, že si poviete zbohom. Čau. A už sa na ulici budete iba míňať. My ženy to cítime. Problém je, že si to nechceme priznať. A tým ubližujeme sebe, aj tomu druhému…

Najhoršie rozchody sú tie, ktoré nebolia. Ktoré prídu automaticky. Zrazu ležíte v posteli a stratili ste slová. Spájajú vás životne dôležité informácie, ale nič viac. Zrazu z tých hodín smiechu a prekecaných večerov nezostalo nič. Vtedy sú najťažšie rozchody, lebo človek nevie, či ma bojovať za niečo, alebo to vzdať.

NETREBA TO HNEĎ VZDAŤ

Netreba to hneď vzdať. Ono… láska je vzťah. Vzťah, v ktorom môže prísť nuda, stereotyp, niečo, čo je stále rovnaké, a preto došli možno slová. Nemusí to hneď znamenať, že láska už medzi vami nie je…

Musíte skúšať niečo zmeniť. Niečo vymyslieť, aby nebola nuda, aby nebol stereotyp, aby to bolo iné. A ak aj tak si nemáte čo povedať, tak až potom si dať zbohom… Láska môže vyprchať, no o lásku sa treba starať. Netreba to hneď zahodiť… 

A preto dievča moje milované… ak si práve v stereotype a s partnerom sa nudíš, vybehnite na výlet, choďte do kina, spravte niečo pre svoju lásku a až potom sprav závery. Niekedy stačí málo, jedno slovo, jeden výlet a zrazu je všetko jasnejšie… Skúšaj, bojuj, ži!

Aďka Gundová

Article & Interview Editor and Social Media Manager

Přidat komentář

.