Bloggers RE

LIFE POINT: LÁSKA

Láska. Ten pocit. Jeden pocit. Jeden moment. Jeden prevrat. Láska. Láska k človeku. K rozdielnemu pohlaviu. K rovnakému pohlaviu. To je jedno. Láska je len jedna. Láska. Každý ju cítime. Každý. Opakovane. Krásny pocit. Niekedy bolí. Ale každý po nej túžime. Každý máme niekoho, koho ľúbime. Každý… 

Poznám tie teórie o tom, že láska je len pocit. A niečo je na tom pravda. Láska. Je to pocit. Ale myslím si, že to nie je iba o pocite. Láska je o momentoch. Láska je o chvíľach, kedy vieme, že je tu niekto, kto v nás verí viac ako my sami. Je to pocit, že niekto tu je pre nás, keď ide svet proti nám. Je tu niekto, kto odpíše, keď to potrebujeme, no aj keď nepotrebujeme. Napíše, lebo chce. Je to o tom, že je nie je len niekto vedľa nás. Je s nami. Tu, teraz, navždy. V tomto momente.

LÁSKA JE TU VTEDY, KEĎ AJ TY

Keď sa povie to meno, tak si predstavím tie momenty. Obyčajné momenty. Teba. Ide mi hlavou toľko myšlienok. Zimomriavky. Sloboda. Radosť. Šťastie. Smiech. To cítim. Keď cítim teba. Ach, napísali sme si toľko slov, ešte viac sme si ich povedali do očí. Toľko spoločných činov, skúšok, okamihov… Toľko sme spolu prežili. Toľko sme spolu zvládli. Toľko sme si vecí preskákali.

Vždy sme tu boli pre seba. Navzájom. Vždy zdvihnutý mobil. Vždy nové videohovory. Vždy o niečom, no stále o ničom. Vždy spolu. Hocikde. Vonku. Doma. Spolu, ale každý zvlášť. Ale spolu. Vždy pre toho druhého. 

Stále sme sa rozprávali. Ale vlastne sme nič nepovedali. Vedeli sme o všetkom. Vieme o sebe všetko. Vieme tajomstvá toho druhého. Veríme si. Ale to podstatné nikto nepovedal. Ale ani nebolo treba. Nikto nič nepovedal. Ale vieme to…

VIEME TO, KEĎ SA POZRIEME DO OČÍ TOHO DRUHÉHO

Vieme to. Cítime to. Všetko je v očiach. Pozrieme sa a vieme to. Nikto nemusí nič povedať. Je tam všetko. Obidvaja sa usmejeme. Je to tam. Nikto z nás si to nechce priznať. Lebo čo ak… čo ak sa niečo stane a stratíme toho druhého. Čo ak to nevyjde, čo ak to nebude to pravé, čo ak… Samé čo ak… Nečudujem sa. Aj ja mám milión otázok, obáv podobných “čo ak”. Ale to je to… Láska je risk. Láska je hlavne dar. Láska je to, že každé ráno máme dôvod vstať z postele a dôvod je hneď vedľa nás. 

Vždy si tu pre mňa. Každý deň. Každú skúšku. Možno od seba, no bližšie ako niektoré páry. A koľko máme prepitých káv? Prepitých drinkov, ktoré si nepamätáme? Koľko prehovorených slov, prepísaných písmen a zažitých výletov, pocitov. Cítim ťa vedľa mňa, aj keď tu nie si. Cítim nás… 

Ľúbim ťa. Bodka.

DLHO SOM SI TO NEMOHLA PRIZNAŤ

Ale pri tebe som pochopila, že láska nie je o tých slovách. Láska nie je o tých pocitoch. Láska je o pocite, ktorý cítime v bežné dni. Pocit, ktorý máme, aj keď sa nevidíme. A viem, že ty si ten. Ten, s ktorým chcem byť. Denne. Doma. U nás doma. Navždy. 

Veľakrát sa stáva, že človeka, ktorého ľúbime, máme blízko seba, no paradoxne veľmi ďaleko. Nepovieme to nahlas. Aj keby sme chceli, nejde to. Bráni nám strach. Obavy. Bráni nám to ukázať naše city. Ale viete čo? Stačí iba povedať. Jednu správu a ostatné sa už nejako spraví. A ak je ten pravý, tak to pochopí.

Pamätajte

RISK JE ZISK. V LÁSKE TROJNÁSOBNE. 

Aďka Gundová

Article & Interview Editor and Social Media Manager

Přidat komentář

.