Bloggers RE

LIFE POINT: OSUDOVÉ MIESTO ČI MESTO


Každý z nás má to osudové mesto či miesto. To miesto, ktoré vás napadne, keď sa povie slovo osud. To mesto, kde ste prežili najzlomovejšie okamihy svojho života. To miesto, kde ste našli samých seba. To mesto, kde ste prežili kúsok svojho sveta. To miesto, kde sa stali veci, ktoré zostanú pripísané navždy v tom mieste a nikdy neprejdú cez hranice daného mesta. NIKDY. O tomto mieste hovorím…

Takým miestom je pre mňa mesto Nitra. V tomto meste som prežila dva roky. Dva roky na rôznych miestach. Dva roky s rôznymi ľuďmi. Dva roky v rôznych situáciách. Dva roky spoznávaním seba a svojich blízkych. Dva roky získavania nových ľudí do života. Dva roky študovania. Dva roky života, kedy som bola šťastná.

Ani toto mesto nebolo iba ružové a prežila som si tu kadečo. Keď hovorím kadečo, tak myslím fakt kadečo – od malicherných nedorozumení, cez trošku vážnejšie hádky, až po absolútne konflikty v podobe tretej svetovej vojny. Ale to je život. Raz sa darí, raz nie. Napriek tomu toto celé obdobie bolo pre mňa šťastným obdobím. A navždy ním aj bude. Toto mesto, miesto mi napadne vždy, keď sa povie osud. Tak to totiž beriem. Je to moje osudové mesto…

Pamätám si, ako som sa prechádzala po Nitre s najlepším kamarátom a on mi ukazoval školu. A ja som vtedy vyslovila vetu: „To by bolo super tu študovať…“ BUM! O dva roky neskôr som na danej univerzite. Čisto neplánované a úplne náhodne. Tu sa začal písať osud…

Keď som prišla do mesta, tak som tam nikoho nepoznala. Cestovala som do školy a pomaly som sa oťukávala. Následne prišlo obdobie, kedy som začala v tomto meste bývať. A to bol krok do neznáma, no so známymi ľuďmi. Tento moment bol veľmi kľúčový, lebo som v ňom získala jednu super kamarátku. A vtedy aj super parťákov na dvojročné obdobie. 

Prišlo obdobie, ktoré dodnes možno trošku nechápem, no keď spomínam… tak som šťastná a usmievam sa. Bolo to geniálne obdobie, ktoré trvalo pomerne dlho. Cez toto obdobie som získala veľa kamarátov, známych a zažila som fakt super veci – od výletov, cez akcie na izbe, až po herecké výkony. Bola to všehochuť. Toto obdobie ma menilo. Ja som sa menila a videli to hlavne ľudia, ktorí ma poznali z iného uhla. Ale ja som bola šťastná a to bolo jediné, čo mi vtedy vyhovovalo. Nebrala som to do úvahy, hoci som vedela, že majú pravdu. Ono, nie vždy sa dostanete do výbornej partie, nie vždy natrafíte na ľudí, ktorí majú na vás dobrý vplyv. Ani ja som to šťastie v niektorých prípadoch nemala. Získala som tu krídla, ktorých som sa ale už vzdala, keď som si uvedomila, čo sa deje… A viete, aké to bolo ťažké?

Verím tomu, že moje kroky idú nejakým osudovým smerom a toto všetko malo význam. Čo sa stalo v tomto meste, navždy zostane v tomto meste a nikdy to nevyjde von. A to je správne. Nemám sa zas za čo hanbiť, no niektoré veci je potrebné nechať na danom mieste, spraviť hrubú čiaru za všetkými tými hádkami, sklamaniami, okolnosťami a celkovo za životom, ktorý viem, že už dnes nechcem žiť. 

HRUBÁ ČIARA.

To rozhodnutie býva najťažšie, no aj to najlepšie. Napriek tomu celému hovorím, že som šťastná. Som šťastná, že sa to dialo. Som šťastná za ľudí, ktorí tam boli. Som šťastná za osoby, ktoré si z tohto mesta beriem aj ďalej do života. Som šťastná za to, že som tam študovala. Som šťastná, že každé jedno sklamanie a problém sa stal. Vďaka tomu som viac pochopila seba a moje reakcie. Zistila som, čo chcem a čo naopak nie. A to je pre život kľúčové…

A preto každému jednému človeku, ktorý ma tam stretol aspoň raz za celé dva roky – patrí jedno veľké ĎAKUJEM. Aj vďaka vám som tým, kým som dnes.

Neľutujem ani jednu vec, ktorá sa tam stala. Ani jednu hádku. Ani jeden konflikt. Ani jedno sklamanie. Ani jedno rozhodnutie. Ani jeden výlet. Ani jeden úsmev či slzu. Všetko, čo som spravila, robila bolo to, čo som chcela, a to najlepšie, ako som v daný moment vedela. Robila som to, čo som cítila, že je správne. Aj keď dnes viem, že pár vecí boli chybou, no v ten moment sa to stalo a ja som vedela, že to už nevrátim. Stalo sa. Nie je dôležite to, čo sa nám v živote stane, ale to ako na to zareagujeme… 

Takže, ak máte aj vy nejaké to osudové mesto, kde ste šťastní, tak buďte za to vďační. Nech sa v ňom stalo čokoľvek. Nie je dôležité to, čo bolo. Dôležité je jedine to, čo ešte len bude… 

Moje obdobie v tomto meste skončilo. A bolo to to najlepšie obdobie. Ďakujem.


Aďka Gundová

Ahojte :) Na internete vystupujem pod menom Aďulik Sun. K blogovaniu som sa dostala úplne náhodou, aj keď na náhody neverím. Bol to osud. Som hyperaktívna, kreatívna a veľmi ukecaná či sarkastická. Väčšinou mám na sebe ružové okuliare, no vďaka tomu vznikajú aj motivačné články. Všetko zlé, ja na niečo dobré... ♥

Add comment

Follow us

Don't be shy, get in touch. We love meeting interesting people and making new friends.

Most popular

Most discussed

X