Bloggers RE

LIFE POINT: VERILA SOM

Verila som. Verila som v zmenu. Verila som v seba. Verila som iným. Verila som každému, kto v mojom svete bol dlhšie ako nejaký rok. Verila som. Áno, prišli sklamania. Prišli hádky. Prišli nedorozumenia. Prišli rozchody, konce. Prišlo to. Ale stále som verila. Nezmenilo sa to. Teba zmenilo. Verila som už iba v seba…

Život nás niekedy posúva na miesta, ktoré sú na prvý pohľad ľahké, pekné a myslíme si, že budeme mať iba pekné spomienky. A tie aj mať budeme. Ale sem-tam sa v živote človeka objavia chvíle, ktoré prídu nečakane. A práve tie najviac bolia. To sú tie, ktoré nás zmenia. To sú tie, ktoré nám otočia život a zrazu sa pýtame samých seba, či je to možné.

JE TO MOŽNÉ! 

Život má zmysel pre humor. Život má zmysel aj pre výzvy. A tie priamo miluje. Vždy, keď človek povie, že nikdy, tak život ukáže presný opak. Rovnako tak to funguje pri slove navždy, no aj iných slovách. Život to vie… Ja som si zvykla hovoriť, že presne toto, čo sa deje, ma pripravuje na niečo, čo som vždy chcela. A je to pravda. Zatiaľ to vždy tak skončilo, že na základe nejakej nepríjemnej situácie som sa dostala na miesto, moment, o ktorom som vždy snívala.

JEDNÉHO DŇA SOM SI POVEDALA DOSŤ! 

Mala som už dosť sklamaní. Dosť hnevu. Dosť výčitiek. Dosť všetkého. Dosť neustáleho hľadania sa a túlania sa tmavým miestom. Mala som jednoducho dosť. Chcela som byť iná. Ale stále sama sebou. Mala som chaos. Totiž, verila som viac iným ako sebe. A tam bol ten problém. Odišli a ja som nemala komu veriť. 

Začala som postupne veriť sebe. Našla som si cestu k sebe. Vieru v seba. Nádej v dobrý život. Môj život. Našla som si malé kroky, ktoré ma priniesli až sem. Našla som cestu, ktorú som si zvolila ako tú správnu. Verila som si, že nejako to dám. Nepochybovala som. Nemám namysli prehnané sebavedomie. Nemám sebavedomie. Ale už viem, že nezáleží na tom, čo kto ako pochopí. Záleží na tom, čo poviem, či som úprimná a poviem pravdu, aj na tom, čo cítim. Nedokážem ovplyvniť reakciu druhých. Dokážem zmeniť iba svoju reakciu. Dokážem ovplyvniť svoje správanie. A ak si myslím, že je niečo dobré, správne, tak to tak je v mojej realite. A nikto mi nemá čo do toho kecať. Možno to znie drzo, ale nie je to tak myslené. 

Každý máme realitu. Svoju realitu. Svoj svet. Je na nás, aká tá realita je a bude. Je na nás, koho si do tej reality pustíme a koho necháme stáť pred bublinou. Máme vo vlastných rukách to, ako budeme niečo vnímať. Svet nie je o tom, čo sa nám deje, ale ako na to reagujeme, ako to dokážeme riešiť, MY. Nikto iný. MY.

ZAČALA SOM TEDA VERIŤ SEBE.

Začala som veriť svojmu úsudku. 

Verila som tomu, že to dokážem. 

Verila som, že aj keď vôbec nevládzem, tak sa postavím z tej postele.

Verila som tomu, že aj keď večer zaspávam s tým, že nemám dôvod na druhý deň vstávať, ja si ten dôvod nájdem.

Verila som, že je to iba obdobie a aktuálny stav. 

Verila som, že som slobodná a môžem čokoľvek. 

Verila som, že stále si dokážem plniť svoje sny. 

Verila som, že keď som to zvládla doteraz, tak zvládnem aj to, čo ma ešte len čaká. 

Verila som SEBE, že to zvládnem. 

Verila som, že som silná a že dokážem prejsť cez tie búrky.

ÁNO, NIEKEDY MA TO POLOŽILO. 

Nikto nie je večne silný. Každý z nás na chvíľu vždy padne. Nie je to stály stav. Niekedy tie útrapy zvládame ľahšie, inokedy ťažšie. Ale zvládame to. Aj ja som si koľkokrát poplakala do vankúša, aby ma nikto nepočul. Aj ja som vynorila ďalšie slzy pre človeka, ktorému som bola úplne jedno. Aj ja som venovala myšlienky ľuďom, ktorí ma sklamali. Spomínala som, vracala som sa v hlave na miesta, kde som sa citila šťastná. Niektorí sa vedia aj pripomenúť na sociálnych sieťach. Po rokoch. 

Ale čoraz viac čas plynie, tak som v tom odolnejšia. Už tí ľudia nemajú takú silu, taký vplyv. Už sú akousi zastávkou v mojej hlave, kde si spomeniem, ale idem ďalej. A to je to kúzlo. Človek časom ide ďalej a už sa nezastaví na miestach, ktoré za to nestoja. Spomeniem si, ale kráčam ďalej životom. A čoraz viac kráčam ďalej, tak tým spomienky blednú a blednú… 

Až zblednú úplne do stratena… 

Nikdy nezabudnite veriť v seba. Nikdy nehovorte, že niekto vo vás verí viac. Nikdy to nedopustite. Žite. Pre seba. Verte v sebe a vo svoje túžby. Žite tak, ako chcete vy. Verte vo svoje sny a nikdy nedovoľte, aby niekto ovplyvnil vašu vieru – vo vás. VERTE SI NAJVIAC, AKO STE SCHOPNÍ!

Aďka Gundová

Article & Interview Editor and Social Media Manager

Přidat komentář

.