Autor: Ivana Malikova, ivanxna.blogspot.sk

Dnes Vám prinášam prvý článok z Londýna! Články budú spolu tri a odkedy som prišla, rozmýšľala som, ako články rozdelím. Nechcela som, aby v jednom článku bolo fotiek priveľa a v  ďalšom príliš málo. Nakoniec som však svoje rozhodnutie zmenila a články rozdelím najjednoduchším spôsobom – podľa dní. A s tým, že v jednom článku bude fotiek viac ako v druhom sa budeme musieť zmieriť – ja aj Vy.

Do Londýna sme leteli v nedeľu ráno, takže sme mali celý deň pred sebou. Z letiska sme išli autobusom, ktorý sme si objednali ešte na Slovensku a vzal nás na Baker Street, odkiaľ sme šli metrom na hotel. Bývali sme v hoteli Travelodge High Road Wembley, ktorý sa nachádza priamo nad stanicou metra (a verte mi, že to bolo niekedy dosť počuť 😄) a ani nie 10 minút od štadióna Wembley, ktorý sme išli “okukať” ako prvý, pretože sme ešte museli čakať na hotelový check-in. Hotel bol podľa mňa super, úplne vyhovoval našim požiadavkám – ráno sme si dali plnohodnotné raňajky a vrátili sme sa späť až večer, dali sme si rýchlu sprchu a šup do pohodlnej postele, aby sme boli pripravené na ďalší deň! Navyše, personál bol veľmi milý a nápomocný, čo je podľa mňa naozaj plus.

Hneď ako sme sa dostali na hotelovú izbu sme sa v momente prezliekli, lebo v Londýne bolo nečakane teplo a hneď sme sa vybrali do centra. Naša prvá zastávka – Londýnske oko! Neviem, či viete ale ja som v Londýne bola už v roku 2015, takže všetky tieto typické miesta som už videla. Nie, že by som sa teraz netešila, že ich vidím znova – veď je to môj milovaný Londýn! –  ale viac som sa tešila na reakcie mojej sestry, ktorá bola v Londýne prvýkrát.

Big Ben. Jedna z najviac ikonických vecí Londýna sa práve rekonštruuje a rekonštrukcia má trvať do roku 2021. Takže namiesto fotiek s Big Benom máme fotky s lešením všade okolo neho. Určite nás to veľmi mrzelo, ale čo sa dá robiť, všakže? Cez Westminster Bridge sme prešli na druhú stranu Temže, na ktorej sa odohrával Londýnsky maratón. V tom momente ma chytila maličká úzkosť, pretože nemám rada, keď som vo veľkom dave ľudí. Navyše nás všetky chytal hlad, všetky reštaurácie boli už zatvorené a zachrániť nás mohol jedine McDonald´s. Po obede, ktorý nebol moc typicky anglický, sme sa šli pozrieť pri Katedrálu sv. Pavla a cez Millennium Bridge sme sa vrátili na opačnú stranu Temže.

A teraz si predstavte, že sa ešte chceme ísť pozrieť na Tower Bridge, ale pešo sa nám jednoducho nechce ísť, tak sa rozhodneme ísť autobusom. Na informačnej tabuli si zistíme autobus a odvážne sa vydáme na zastávku. Vezieme sa najprv chvíľu a všetko sa nám zdá v poriadku, že veď čochvíľa vystupujeme. Keď sme sa však viezli nejakých 35 minút a zachádzali sme ďalej a ďalej od centra, rozhodneme sa čo najrýchlejšie vystúpiť, aby sme sa mohli vrátiť späť metrom. Preto sa z Tower Bridge stala iba cesta na hotel, pretože sme po tom blúdení boli naozaj veľmi unavené! 😁 A teda ešte predtým, ako sme poblúdili, poslednou udalosťou prvého dňa v Londýne bol koncert chlapca menom Dawson Reeve na Bankside! Tá energia, ktorá tam bola a tí ľudia, ktorí mi prekvapivo nespôsobovali úzkosť (bolo to asi tým gin-tonicom, haha) mi v pamäti zostanú navždy!

Boli ste niekedy v Londýne?
Ak áno, aké miesta alebo zážitky si navždy uchováte vo svojej pamäti?


LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here