MÔJ ZÁPAS S TEHOTENSKÝMI KILAMI

Processed with VSCO with 5 preset

Autor: Petra Dzvoníková, nasklee.com

Tak, skôr či neskôr k tomuto postu muselo prísť. Prečo? Pretože moje tehotenské kilá sú téma, ktorú v osobnom živote momentálne riešim asi najviac, resp. ktorá ma momentálne asi najviac ovplyvňuje. A to vo všetkom! Na úvod článku vás varujem: Budem sa sťažovať, možno nadávať a možno napíšem niečo, s čím vonkoncom nesúhlasíte. Ja viem, že veľa z toho, čo bude tento post obsahovať, nebude objektívne a viem, že vám to možno príde absurdné, smiešne a bohvie aké. Ale sú to moje pocity a tie teraz dám “na papier” aby som ich raz a navždy dala von tak, ako ich cítim a bez toho, aby mi okamžite niekto kontroval s nejakým “ale veď to je normálne”, “veď si tehotná”, “ja som pribrala viac” .. pretože ja sa cítim, ako sa cítim a mám na tie pocity právo.

Mám právo cítiť sa veľká, nemotorná, spuchnutá a neviem ešte aká. Pretože taká momentálne som. Od začiatku tehotenstva som zatiaľ pribrala cca 12 kíl a nie je to teda žiadna sranda. Viem, na 7,5 mesiacov to vôbec nie je (podľa väčšiny) veľa, ale na mňa osobne to veľa teda je. Viete, ja som mala také obdobia. Asi 5 rokov v kuse som vážila 50 kíl a potom zas ďalších 5 takých 55. Po vysadení antikoncepcia som prvý krát po dlhej dobe klesla na 53, pretože som sa trochu odvodnila no a potom už prišli tehotenské kilečká. Najprv sa vrátili nenápadne tie dve “vodné” a potom pomaly ale isto naskakovali tie ďalšie. Do tých 60 to bolo ešte ako tak v pohode, aj keď sa musím priznať, že bol pre mňa istým spôsobom šok vidieť na váhe iné prvé číslo ako mojich “5”.

S každým ďalším nad 60 to pre mňa však začínalo byť horšie a horšie. Viete, ono je to tak .. uvedomujem si, že sú to kilá z tehotenstva, ktoré pravdepodobne hneď zhodím. Nemení to však nič na fakte, že teraz sú tu a tak trochu mi znepríjemňujú život. Ťahať zo sebou zrazu 12 extra kíl totiž nie je len tak. Krásne to vystihol môj kamarát z Berlína, keď sme sa cez víkend stretli. Jeho snúbenica je takisto tehotná a pribrala zatiaľ nejakých 7 kíl. Keď raz išiel nakúpiť na oslavu do roboty, kupoval najmä fľaše alkoholu a všetky si ich naskladal do ruksaku. Ako tak išiel s tým ruksakom na chrbte, prepočítal si v hlave, že má práve na chrbte približne toľko kíl, koľko jeho snúbenica nabrala tehotenstvom. Až vtedy mu doplo, aké svojím spôsobom náročné musí byť vláčiť taký náklad denno-denne so sebou, od rána do večera. A ja som neskutočne rada, že nám toto porozprával a že to počul aj Viktor, pretože si myslím, že to preňho mnohé ozrejmilo.

Ja osobne asi najťažšie na tomto “priberaní” prežívam to, že je to taký nezvyk. Je nezvyk nevedieť sa poriadne zohnúť po topánky a obuť si ich bez fučania alebo bez toho, aby som si musela sadnúť. Nie som zvyknutá ani na to, že som tými kilami proste spomalená (a to radšej nebudem spomínať, že som totálne nemotorná, čo je ževraj v posledných mesiacoch tehotenstva bežný jav). Je pre mňa ťažké zmieriť sa s tým, že som nabrala aj do tváre a mám teraz permanentnú dvojitú bradu. To je totiž jeden z takých mojich komplexov – že mám nábeh na dvojitú bradu. Má ho aj moja mama, aj moja babička .. tak sme proste stavané. Nemáme krásne vykrojenú, silnú sánku, ale také maličké bradičky, ktoré nie sú poriadne oddelené od krku a preto je to naozaj otázka len pár kíl, či tam nejaká dvojitá brada je, alebo nie je. Možno keby som nebola blogerka, tak by som to až tak neriešila, ale verte mi – je naozaj frustrujúce, musieť vždy vyradiť vyše polovicu fotiek len kvôli dvojitej brade. Alebo editovať video a sledovať sa na ňom s dvojitou bradou vždy, keď si na to nedám extra pozor a nepredtiahnem hlavu nasilu dopredu.

Som proste väčšia, ako som bola kedykoľvek predtým a úprimne? 90% času sa vôbec necítim atraktívna. Možno aj preto som sa v poslednej dobe začala oveľa výraznejšie maľovať, kontúrovať si tvár viac ako kedykoľvek predtým. Tak okrajovo som sa k tomu všetkému vlastne vyjadrovala už v tomto poste na instagrame. V ten deň som sa cítila hrozne. Vytiahla som však zo skrine bodycon šaty, do ktorých som sa akýmsi zázrakom ešte natrieskala a ktoré mi za cenu nepohodlnosti aspoň vytvorili pekný bujný dekolt. Makeup som si spravila taký, že by sa zaňho nemuseli hanbiť ani známe beauty youtuberky a cítila som sa pomerne dobre, dokonca aj trochu sexy. Hneď po príchode domov ma však tento pocit opustil. Dala som si dole šaty a pančuchy a na bruchu som mala silno otlačené dva pásy z nich. Rozpustila som si vlasy, ktoré vyzerali ako po výbuchu a keď som sa pred spaním odmaľovala, ocitla som sa tam, kde predtým. Veľká, nemotorná, dvojbradová a neatraktívna.

Zároveň však musím povedať, že ma neskutočne potešili vaše komentáre k tomuto príspevku a motivovali ma ďalej sa o seba starať. Mnohé z vás mi písali, že obdivujú, že sa zvládam v tehotenstve takto nastylovať, že som pekne upravená a podobne. Pravdou je, že ja to nie “zvládam”, ale ja to vyslovene potrebujem. Potrebujem to na to, aby som sa nezbláznila a aby som si aspoň takto “umelo” dvihla sebavedomie.

Neskutočne si cením každého, kto mi fotku okomentoval pozitívnymi slovami na moju adresu, pretože aj keď je to “len cez instagram”, má to pre mňa obrovskú váhu. Musím priznať, že ste mi v tomto tak trochu nahradili toho môjho manžela, od ktorého mi sem-tam trochu tých krásnych slov chýba. A čo mi veľmi chýba je fyzická náklonnosť a áno, poviem to na rovinu – sex. Ale o tom možno v inom článku, ak vôbec. Predsa len – je to veľmi osobná téma. Zároveň však aj téma, ktorá ma často kmári. Preto by som k nej na jednej strane veľmi rada niečo napísala, ale na druhej strane je veľmi osobná, takže ak, tak ešte potrebujem trochu času.

Takže tak. Áno, viem že je normálne v tehotenstve pribrať a viem, že mnohé priberajú viac ako ja. Ale takisto viem, ako sa cítim a som rada, že mám tento blog ako platformu na to, aby som to dala zo seba von, trošku sa posťažovala. Rada si vypočujem aj vaše názory na túto tému a ak tu mám tehotné čitateľky, alebo maminy, budem veľmi rada, keď mi napíšete, ako ste to prežívali/to prežívate vy.

A pre všetkých “netehotných”, ktorí sa dočítali až sem: Na vás mám jednu prosbu. Pokiaľ sa vám vaša tehotná priateľka/manželka/kamarátka/.. posťažuje, že sa cíti “tučná”, alebo že už veľa pribrala, kľudne jej povedzte váš názor ak s ňou nesúhlasíte. Ale skúste ho formulovať napríklad štýlom: “Aj tak si krásna, pribrať v tehotenstve je normálne a určite tie kilá zhodíš”, ako spôsobom “Ale prosím ťa, čo rozprávaš, si tehotná, takže je to normálne”. Pretože my vieme, že to je normálne a že nie sme jediné na svete s touto “issue”. Ale nedávať preto našim pocitom žiadnu hodnotu je to najhoršie, čo môžete spraviť. Pretože potom sa necítime zle len z toho, že si nepripadáme atraktívne, ale aj z toho, že máme pocit, že by sme si tak pripadať nemali a že naše pocity sú nesprávne a zlé. A to nie je v poriadku.


ZANECHAT ODPOVĚĎ

Vlož prosím svůj komentář
Tvé jméno