Bloggers RE

ODHALILA KORONA TEMNÚ STRÁNKU MÓDNEHO PRIEMYSLU?


Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Korona kríza nepomohla zrejme nikomu, ale zastavením priemyslu vo svete len otvorila dvere krutej pravde. Podľa asociácie vývozcov bangladéšskych výrobcov odevov (BGMEA) boli zrušené alebo pozastavené objednávky počas marca 2020 v hodnote 3,18 miliárd dolárov [1]. BBC pritom 29. apríla tohto roku informovala, že až polovica zo 4 miliónov odevných pracovníkov v Bangladéši, najmä žien, môžu prísť o prácu. Dopad pandémie iba rozširuje potrebu systémových zmien v módnom priemysle…

Transparentnosť je dôležitá

Táto kríza nemá vplyv iba na pracovníkov v odevných továrňach. Má tiež hlboký vplyv na dodávateľský reťazec, pestovateľov bavlny a pod. Niektorí sa nemôžu spoliehať ani na podporu od zamestnávateľov alebo vlády, pretože nie sú legálne zamestnaní.

“Transparentnosť je zásadným krokom k udržateľnejšej budúcnosti tohto odvetvia. Čo nevidíme, nemôžeme opraviť. Ak módne značky a maloobchodníci zverejnia informácie o tom, kto sú ich dodávatelia a ako s nimi obchodujú, potom môžu byť značky brané na zodpovednosť za opustenie svojich dodávateľov a pracovníkov v dodávateľskom reťazci v lízingu počas takej hroznej krízy v oblasti verejného zdravia a finančnej krízy.”[1]

Od vypuknutia korony módne značky údajne prestali s dodávkami, zatiaľ čo odevy sa hromadia v skladoch. V čase opätovného otvorenia obchodov sa tieto výrobky môžu považovať za „mimo sezónny tovar”. To vyvoláva otázku: Čo sa stane so všetkými týmito položkami a so všetkým materiálom, ktorý sa použil na ich výrobu? Budú sa predávať, znovu používať, venovať charitatívnym organizáciám, hádzať na skládku, páliť, recyklovať? Módny priemysel má už tak obrovský problém s odpadom. Prehĺbila korona kríza tento problém alebo urýchlia spoločnosti vývoj lepšej technológie recyklácie textilu? [1]

Keď Sabina Akhter o prácu prišla…

Sabina Akheter pracovala v továrni na odevy na okraji Dháky v Bangladéši. Vyrábala tričká pre európsky trh. Šéf jej oznámil, že nebude schopný udržať prevádzku, pretože všetci jeho kupujúci v Európe zrušili svoje objednávky z dôvodu prepuknutia koronavírusu. „Neviem, ako dokážem prežiť. Stratila som prácu a neviem, ako si budem môcť kúpiť jedlo,“ povedala. Odevný priemysel je životne dôležitým zamestnávateľom žien ako Sabina. Hovorí, že majiteľ továrne, v ktorej pracovala, sa rozhodol prepustiť všetkých bez varovania.  „Ak vláda nepristúpi s pomocou, nemôžeme prežiť,“ dodáva Sabina. 

Bangladéš je po Číne popredným vývozcom odevov na svete a silne sa spolieha na európske a americké objednávky. Približne 83 % príjmov, ktoré Bangladéš dosahuje vývozom, súvisí s odevným priemyslom, čo predstavuje spolu viac ako 32 miliárd dolárov ročne. V tomto odvetví zamestnáva viac ako štyri milióny pracovníkov, väčšinou ženy. [1]

Prečo by nás ale mala zaujímať nejaká žena z Indie, vzdialená tisícky kilometrov? Možno preto, prečo nás nezaujímala ani korona, keď bola v ďalekej Číne… a nakoniec dorazila aj k nám a my všetci sme tvrdo pocítili jej dopad. To, že sa deje nejaký problém na inom konci sveta, ešte predsa nemusí znamenať, že sa to v konečnom dôsledku nebude týkať aj nás samotných.

Čas na zamyslenie?

Možno je práve toto čas na zamyslenie sa nad problémom v módnom priemysle. Ak má textilný priemysel prežiť musí začať poskytovať zisk obom stranám. Nielen užívateľom z Európy a severnej Ameriky v podobe lacnej a štýlovej módy, ale aj dostatočnú kompenzáciu a istoty druhej strane za ich odvedenú prácu. Taktiež musí hľadať nové ekologické spôsoby recyklácie a spracovanie odpadov, ktoré vznikajú počas výroby. A nakoniec dospieť aj k šetrnejším spôsobom výroby textilu. A ako je vôbec možné, že sme sa dostali až sem? Do bodu, kde jedna strana nepozná nasýtenie a druhá ledva prežíva za nehoráznych podmienok? Jediné, čo ako jednotlivci dokážeme urobiť, je vyvinúť tlak na módny priemysel. Tlak a vedomie, že spoločnosť potrebuje zmenu. Že ľudia už nie sú ochotní pri nákupe obyčajného trička za 2 eurá vziať na seba zodpovednosť za ťažký osud bangladéšskej ženy. 

Zmena nepríde bez obety

Revolúcie sa bohužiaľ nekonajú bez obetí. Ak chceme zmenu, transparentný a “čistý” módny priemysel, neobíde sa to ani bez našej obete “zhýčkaných” európskych občanov. Musíme sa učiť, že hodnota vecí nespočíva iba v ich cene, ale aj v príbehu ľudí, ktorí za nimi stoja. A tá by mala mať svoju adekvátnu odmenu. Jednoducho povedané, za oblečenie by sme museli byť ochotní priplatiť si v mene vyššej sociálnej podpory pre pracovníkov v textilnom priemysle. Sabina by možno neprišla o svoju prácu, keby mala štátom a zákonom garantované pracovné miesto, podporu v čase krízy, zdravotné poistenie a možno aj vyššiu finančnú odmenu.

Who made my clothes?

Pamätáte si ešte tento projekt? Stojí za ním organizácia zvaná “Fashion revolution” a tvrdí: “je nepopierateľné, že módne značky musia zohrávať vedúcu úlohu pri preberaní zodpovednosti za svoj dodávateľský reťazec a vplyvy na celý priemysel”. Index transparentnosti módy v roku 2020, ktorý vydáva Fashion revolution odhalil, “že niektoré popredné módne značky vynakladajú značné úsilie, aby boli transparentnejšie o svojich politikách, záväzkoch a krokoch na podporu zlepšenia v priemyselných postupoch. No, ešte stále je pred nami dlhá cesta – s mnohými značkami sa nedarí zverejniť čokoľvek zmysluplné o ich práci na zmiernení alebo zlepšení ich sociálnych a environmentálnych vplyvov“. Na svojich stránkach vyzývajú konzumentov, aby napísali list “svojej” módnej značke, či cez ich formulár zistili viac o ich výrobných praktikách. Nie je to samozrejme jediný projekt na záchranu “čistej” módy. Swapy, sekáče a lokálne slow fashion podniky v našich končinách poznáme, no často sú pre nás nepohodlným, či možno príliš drahým špásom. Čo obrovské módne reťazce zaujíma najviac je zisk. A to, čo a kde im ten zisk najviac prináša. Možno práve nemusíme zakopať známe módne reťazce pod zem. Možno stačí kupovať odevy s nápisom Fair trade, bio a sustainable clothing. Reťazce menia svoj postoj, keď vidia, že záujem zákazníkov o udržateľnú módu stúpa. Musíme sa naučiť žiť menej konzumným spôsobom, recyklovať, opravovať a posúvať nepotrebné ďalej. Kupovať len to a toľko koľko potrebujeme a z overených zdrojov. Učiť aj naše deti ako prišiť gombík a z roztrhaného trička urobiť handru na prach.

Korona odhalila pravdu, rozhodnutie, ako s ňou naložiť, ostáva na nás

Už teraz je známy fakt, že by sme potrebovali 2,5 planéty pri rýchlosti spotreby prírodných zdrojov, akú teraz máme. Žijeme na dlh a ten budú splácať naše budúce generácie. Módny priemysel je jedným z najšpinavších na svete, a to práve kvôli našej nenasýtenosti. Aká je teda tá správna cesta? Tú nám teraz zrejme na 100 % neposkytne nikto, no zmena musí prísť hlavne v nás samotných a našom spôsobe života.


Zdroje:

[1] https://www.bbc.com/news/world-asia-52417822
[2]https://www.fashionrevolution.org/resources/press/
Foto: https://www.fashionrevolution.org/


Mária Miháčová

Som aktívna a pracujúca mama na materskej dovolenke. Pred materskou som pracovala ako letuška a doteraz milujem cestovanie. Počas materskej som si založila blog, ktorý sa momentálne venuje najviac móde, mojej vášni od malička. Rada píšem články, tvorím módne outfity, jazdím na koni a objavujem s rodinou nové miesta. Moje motto je: Ži každý deň tak, akoby bol posledný! Nájdete ma na IG alebo na mojom blogu.

Přidat komentář

PODPOŘÍŠ NAŠI TVORBU?

PODPOŘÍŠ NAŠI TVORBU?

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

X