Bloggers RE

POHORIE TRIBEČ: SKVELÁ TURISTIKA POD RÚŠKOM TAJOMNA A NÁŠ POSLEDNÝ VÝSTUP


Dalo by sa povedať, že po dvoch výstupoch do pohoria Tribeč už vieme, čo od neho môžeme čakať. Na začiatku sme sa vybrali po trase zmiznutých ľudí, ale nezmizli sme. Prišli sme na miesto, z ktorého sme akosi nevedeli, ktorým smerom ísť ďalej, ale našli sme ten správny smer. V neposlednom rade aj vo filme Trhlina sa v lesoch pohoria Tribeč diali zvláštne veci. Vybrali sme sa tak na miesta natáčania, ktoré niekedy nebolo úplne jednoduché nájsť, ale našli sme ich. Počuli sme tajomné pískanie pod Žibricou, ale neušli sme. Môže nás Tribeč aj počas tretieho výstupu ešte niečím zaskočiť? Mysleli sme, že už nie, ale…

Veľký Tribeč je najvyšším vrchom pohoria Tribeč a leží v hrebeni pohoria, na hranici okresov Topoľčany a Zlaté Moravce. Štvorica vo filme Trhlina si dala za cieľ práve vrch Veľký Tribeč, no do cieľa nedorazila. Takisto v niektorých zdrojoch sa uvádza, že aj samotný Walter Fischer mal namierené práve na Veľký Tribeč, keď sa stratil. A čo Jarmočný kríž? Snáď najzáhadnejšie miesto celého pohoria Tribeč. Miesto, kde kedysi našli osem tiel sedliakov vracajúcich sa z jarmoku. Jarmočný kríž sme hľadali už počas prvého výstupu, ale nepodarilo sa nám ho nájsť aj napriek tomu, že sme vedeli, kde sa približne nachádza. Toto sú všetko zaujímavé a záhadné miesta, ktoré by bola škoda nevidieť na vlastné oči, keď už sa vydáte po stopách filmu Trhlina.

Tretí výstup na Tribeč. Po vlastných stopách a stopách Trhliny. Je ráno a predpoveď počasia nám napovedá, že ak by sme sa mali stratiť, tak to určite nebude skrz zlé počasie. Autá parkujeme opäť pri ihrisku v obci Zlatno, ako na začiatku prvého výstupu. Dokonca začiatok cesty na Veľký Tribeč vedie po trase, po ktorej sme kráčali k zrúcanine Čierneho hradu. Začiatok tretieho výstupu vyzerá presne rovnako ako začiatok prvého výstupu, dokonca si znovu robíme selfie pri bránke na ihrisku. Človek by si na moment myslel, že tie reči vo filme o časopriestoroch v Tribeči sú pravda. Boli sme tu, ale odišli sme vtedy?

Dajme tomu, že sme odišli a tento krát smerujeme k jednej z viacero opustených osád, k osade Kľačany. Cesta zo Zlatna k osade Kľačany je rovná a vedie cez nádherný zelený les. V polovici cesty sa nachádza odbočka na zrúcaninu Čierny hrad, dnes ale ideme rovno. Rovno na Veľký Tribeč, kam nedorazili ani vo filme Trhlina, ani samotný Walter Fischer. Po necelých dvoch kilometroch prichádzame do osady Kľačany. Dnes tu stojí pár, viac menej opustených domov, no niektoré sú aj dnes obývané. Táto osada sa stala jedným z miest natáčania filmu Trhlina, kde sa Dávid „stratil“, aby si ostatní užili nočnú atmosféru Tribeču v zime. Táto scéna sa však objavila iba v rozšírenej sérií Trhliny na TV JOJ a bola spomenutá aj v knihe. Míňame posledný obývaný dom a opäť sa raz vnárame do útrob záhadného pohoria Tribeč. Smerujeme k Sedlu pod Veľkým Tribečom a po miernom stúpaní les redne. To je skvelé, pretože vďaka tomu máme po ľavej strane výhľad na veľkú časť pohoria, aj na zrúcaninu hradu Gýmeš.

Počas zvládnuteľného stúpania sme sa dva krát ocitli na rázcestiach. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby tie rázcestia nevyzerali na chlp rovnako. Naozaj sú po ceste dve rovnaké rázcestia, alebo blúznime? Veď nie je zimné obdobie, kedy sa tu ľudia strácajú… Áno, skutočne sú po ceste nahor dve rovnaké miesta. Celé pohorie Tribeč je poprepletané cyklotrasami, ktoré sú ukážkovo značené, a tak nemusíte mať strach, že by ste po ceste na Veľký Tribeč poblúdili. Od posledného rázcestia začína pomerne strmé stúpanie, ale tie výhľady stoja za tú námahu. Červená šípka nám ukazuje, že musíme zrazu odbočiť prudko doľava. Pri tejto šípke si na pravej strane všimnite mohutný košatý, viac ako sedemsto ročný dub. Po ďalšej krátkej strmine sa ocitáme pri Pustovníkovej studničke. V rokoch pred 2. svetovou vojnou tu žil osamelý pustovník, ktorý bol pomerne plachý a vidieť ho v spoločnosti ľudí bolo zázrakom. Na tomto mimoriadne osamelom mieste, uprostred pohoria Tribeč bol sebestačný a do dediny chodieval iba zriedka. Dnes tu po ňom a jeho chatrči ostali iba základy a studnička. Neďaleko studničky nám tabuľa oznamuje, že sa nachádzame v Sedle pod Veľkým Tribečom. Zo sedla je to na vrch Veľký Tribeč už iba dvadsať minút chôdze po modrej, červenej alebo zelenej značke pomedzi pozostatky opevnení a obranných valov. Toto je veľmi zaujímavá časť lesa a ani nevieme ako, ocitáme sa na Veľkom Tribeči. Na vrcholy hôr väčšina ľudí chodí kvôli nádherným výhľadom. Nebol by to Tribeč, keby nebol celý záhadný a tak trochu iný, a preto z najvyššieho vrchu pohoria Tribeč, Veľkého Tribeča nie je výhľad nikam. Nie je to miesto, kde vás ohúri výhľad, tu ide o pocit. Veď celé pohorie Tribeč je o pocitoch. O pocitoch, ktoré na vrchole Veľkého Tribeča štvorica vo filme Trhlina nezažila.

Po stopách filmu Trhlina, sme po pohorí Tribeč nabehali už niekoľko desiatok kilometrov. Zažili sme pár zvláštnych situácií a pocitov a počas prvého výstupu sme nedokázali nájsť najzáhadnejšie miesto pohoria Tribeč – Jarmočný kríž, ktorý je spomínaný v knihe aj vo filme. Vo filme na Veľký Tribeč nedorazili, my áno. Vo filme Jarmočný kríž našli, my zatiaľ nie. Chystá na nás Tribeč niečo, na čo nezabudneme?

Počas prvého výstupu sme navštívili zrúcaninu Čierny hrad, kam Walter Fischer nikdy nedošiel. Absolvovali sme trasu z Javorového vrchu do Zlatna, na ktorej sa stratila Lucia Zaťková, ktorá terén veľmi dobre poznala. Navštívili sme miesta natáčania pod Žibricou a drevené kríže nad obcou Štitáre, veľmi zvláštny kus lesa. Vystúpili sme na Veľký Tribeč, kam vo filme nedorazili. Už nám chýba len vydať sa po vlastných stopách hľadať opäť Jarmočný kríž. Ten sa nachádza pod Javorovým vrchom, ktorý je z Veľkého Tribeča vzdialený približne deväť kilometrov po hrebeni. Je obed a neostáva nám nič iné, ako sa vydať na cestu bez signálu, spoľahnúť sa iba sami na seba a dúfať, že posledné kilometre nášho putovania po stopách Trhliny naprieč pohorím Tribeč, prinesú svoje ovocie. Z Veľkého Tribeča schádzame pomedzi bývalé obranné valy opäť k Sedlu pod veľkým Tribečom a odtiaľ sa vydávame po modrej a zelenej značke na Medvedí vrch, opäť vrch bez výhľadu. Toto je trasa, na ktorej sa les niekoľko krát mení a môžete nadobudnúť pocit, že nie ste stále v Tribeči. Z Medvedieho vrchu ďalej vedie cesta po hrebeni na Mišov vrch, počas ktorej máme po ľavej strane výhľad na mesto Topoľčany. Mišov vrch nám pripomína, že počas prvého výstupu sme práve na tomto mieste ostali bez signálu a nevedeli, ktorým smerom ísť. Tento krát je to s tým signálom úplne rovnaké, ale už vieme, ktorým smerom kráčať ďalej, a tak počas cesty na Javorový vrch míňame po zelenej značke zastávky Pod kamennými vrátami, Pod Mišovým vrchom, Pod Kobyliou, Pod Javorovým vrchom.

Sme pod Javorovým vrchom a naše pátranie po Jarmočnom kríži môže znovu začať. Jarmočný kríž nie je bežne zakreslený na mapách, a tak sme jeho polohu iba vyčítali z článkov blogerov, ktorí ho už našli. Pod Javorový vrch sme prišli po cyklotrase, ktorá sa napája na žltú značku a za ňou treba ísť doľava na sever. Vraj po dvesto metroch budeme pri kríži.

Kráčame teda na sever po starej lesnej ceste a po viac ako pol kilometri nadobúdame pocit, že tu ten kríž nebude. Nič, len pocit. Také to nutkanie, ktoré nás ťahá preč z tohto miesta. Zhodli sme sa, že sa otočíme a vraciame sa znova Pod Javorový vrch, kde sa snažíme z článkov vyčítať polohu kríža. Zaujímavé, že tu signál máme. Síce slabý, ale na to, aby nás články riadne pomotali dostačujúci. Z nejakej turistickej mapy, ktorú nám telefón dokázal načítať, sme sa dozvedeli, že sme nemali ísť na sever, ale po žltej značke na juh, kríž je hneď pri ceste. Smerujeme teda po žltej značke na juh, smerom dole k Zlatnu a nech pozeráme, ako pozeráme, žiadny kríž pri ceste nie je.

Slnko pomaly zapadá a nechceme sa cez les vracať po tme, nakoľko to tam až tak dobre nepoznáme. Zmocňuje sa nás zúfalstvo, pretože sme proste odhodlaní Jarmočný kríž nájsť, za každú cenu. A zrazu to nutkanie. Ten kríž predsa len bude po žltej na sever a nie tu, kde hľadáme. Z Pod Javorového vrchu k autám je to približne hodina kráčania a do západu slnka máme hodinu a pol. A neskutočné odhodlanie nájsť najzáhadnejšie miesto celého pohoria Tribeč. Už toto hľadanie nám napovedá, že je to naozaj záhadné miesto a začíname sa cítiť, ako hlavné postavy vo filme Trhlina. Vážne to nie je príjemné, to tápanie v lesoch… Dávame tomu poslednú šancu a vyberáme sa opäť na sever po žltej značke. Míňame miesto, kde sme sa predtým otočili a po zhruba dvesto metroch sa to stalo. Kamarátka, ktorá už bola dosť znechutená z hľadania, kráčala pomerne dosť popredu a zrazu padá na kolená a kričí: „Máme ťa!“ Jarmočný kríž. Stredne veľký strieborný kríž s vyblednutými umelými kvetmi na lúčke v lese. Miesto, kde kedysi našli osem dorezaných tiel jarmočníkov, ktorí sa touto cestou vracali domov. Každú kosť v tele mali zlomenú, takže sa nemohli povraždiť navzájom a nešlo ani o lúpež, keďže všetok tovar bol pri nich. Dodnes je táto udalosť nevysvetlená a patrí tak k tajomstvám, ktoré si pohorie Tribeč necháva iba pre seba.

Naše tretie putovanie pohorím Tribeč sa končí a tesne po západe slnka sa približujeme k našim autám. Počas tých troch výstupov sme videli veľkú časť pohoria Tribeč. Dokopy sme nabehali približne sedemdesiat kilometrov. Nebyť mierneho pomätenia pri druhom hľadaní kríža, bolo by to asi o dva kilometre menej, ale ktovie? Možno práve toto posledné blúdenie, malo byť akousi čerešničkou na torte a Tribeč sa nám snažil ukázať, že to s ľuďmi naozaj vie. Môžeme aj do tretice povedať, že Tribeč nám síce dal zabrať, ale odchádzame z neho živí, zdraví… Ale odišli sme odtiaľ?


SI&MA Wanderlust

Sme dvaja mladí ľudia, ktorých baví cestovanie a obajvovanie sveta. Naším cieľom je ukázať ľudom, že cestovať sa dá aj bez miliónov a s 20/25 dňami dovolenky.

Přidat komentář

PODPOŘÍŠ NAŠI TVORBU?

PODPOŘÍŠ NAŠI TVORBU?

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

X