PSYCHOLOGICKÝ TRIK PRE KAŽDÚ VYČERPANÚ NEŠŤASTNÚ MATKU


Autor: Natália, ntravellingblog.com

V živote ženy sa po narodení bábätka začínajú objavovať slová, z ktorých mrazí. Sú to slová ako napríklad zuby, choroba, či chorý manžel. Matky pochopili. Vysvetlím aj vám ostatným. V živote matky totižto neexistuje ťažšie obdobie (alebo teda ešte ja som nezažila ťažšie obdobie, možno sa mýlim), ako keď dieťatku idú zuby, alebo je choré. Prípadne keď je chorý manžel, pretože to takmer vždy znamená chorobu dieťatka. Ale prečo začínam takto? Pretože posledných pár dní sa u nás doma vyskytla kombinácia všetkých troch mrazivých slov. Chorý tato, chorá mama a k tomu choré dieťatko, ktorému podľa toho, ako sa chová, rastú všetky zuby naraz.

Možno si niektorí pamätáte, že som vám v pondelok písala o našej dlhej prechádzke. Neviem, ako som mohla byť taká naivná. Ako som si mohla myslieť, že ma môj pocit na chorobu opustí rovnako, ako som ja opustila svoju komfortnú zónu, keď som zobrala do kočíka spať unavené bábätko, ktoré potrebovalo dohnať pár hodín spánku z noci. Dopadlo to tak, ako som nečakala – v utorok som si išla ku doktorovi po antibiotiká.

Bola som slabá, unavená, ubolená, nedokázala som sa napiť ani čaju. LENŽE v tomto svete existuje akási tajná materská zásoba energie. Niečo ako generátor v nemocniciach. Keď vypadne hlavný zdroj, nič sa nedeje, len všetko funguje na záložnom zdroji. Ale je to len na chvíľu. Keďže náš tato musel chodiť do práce aj keď nebol ešte úplne zdravý, s našou malou radosťou som ostala doma sama. V nie práve najlepšom stave. Režim dieťatka, ktoré má takmer rok a pol, rastú mu zuby, má teploty, NECHCE JESŤ LIEKY, kašle a nič ho nebaví nie je práve výhra. Snažila som sa ho uprosiť, aby sa skúsil hrať sám, aby sa uspal, alebo aby aspoň navaril polievku. Ale nič z toho sa nestalo. On len na mňa nechápavo pozeral a tváril sa, že nerozumie. Ale keď mu poviem, že sa ideme kúpať, vždy beží do kúpeľne a chystá si uterák. Takže nie som si istá, či mi naozaj nerozumel, alebo to na mňa len hral.

Po niekoľkých nekonečných dňoch s obrovskou bolesťou hlavy a nechuťou žiť som si uvedomila, že to takto nepôjde. Pobalila som si preto veci, drobcovi som pustila rozprávky a na pár dní som si odišla oddýchnuť.

Nie. To bol vtip. Drobca ani rozprávky nebavili :D.

Možno sa vám môže zdať, že to beriem s humorom, ale naozaj som sa ešte pár dní dozadu, keď som sa nevládala ani prezliecť z pyžama, nesmiala. Uvedomila som si jednu naozaj dôležitú vec. Niečo, čo sa vám môže zdať ako banalita. A chcete vedieť, čo mi pomohlo pozerať sa na túto chorú situáciu s nadhľadom?

Predstavila som si samu seba za 50 rokov, aká budem bez dieťaťa (detí) sama, opustená, ako sa nebudem mať o koho starať. Ako mi môže chýbať, keď už pri sebe nebudem mať niekoho, kto bude na mňa bytostne odkázaný, komu by som navarila, aby to vypľul, komu by som mohla hovoriť, ako robí koník, kto by ma aspoň s chvíľkovým záujmom chcel sledovať (keby som ako 70 ročná hovorila kadekomu, že koník robí hijó, asi by ma zavreli na oddelenie v bielej mikine s rukávmi zaviazanými za chrbtom).

Ale hlavne, ako mi raz bude chýbať to 38 stupňové telíčko, ktoré nepotrebuje žiadne lieky, iba prítomnosť a úsmev svojej mamy. Ako mi raz bude chýbať každé jedno malinké tričko, ktoré som potrebovala vyprať od nevyprateľných škvŕn. Bude mi chýbať aj ten nádherný úsmev s 9 a pol zubom. A ako mi raz pukne srdce, keď mi to moje malé bábätko bude hovoriť, že ma už nepotrebuje…

Aj keď to píšem a predstavujem si to, tlačia sa mi slzy do očí. A práve kvôli týmto myšlienkam sa snažím zobrať si z každej, aj z tej ťažkej situácie len to najkrajšie a zapisovať si to do pamäte v podobe nezmazateľných spomienok.

A nebojte sa, nechcem pôsobiť ako antikoncepcia, mať dieťatko je nekonečná láska na celý život :).

A nebojte sa č.2, z domu som nikam neodišla. Puklo by mi srdce :).

S láskou a novým prívalom energie

Vaša N


ZANECHAT ODPOVĚĎ

Vlož prosím svůj komentář
Tvé jméno