Neuvěřitelný živel oplývající vždy nekonečnou dávkou pozitivní energie, Slovenka již roky žijící ve Švýcarsku a členka našeho týmu Bloggers RE. I takto by se dala popsat Dominika Blchová, kterou jsme se rozhodli vyzpovídat v dnešním rozhovoru. Domi je ale mnohem víc a prozradila nám nejednu zajímavou věc, což se dozvíte, pokud budete číst dál!

Domi, začneme otázkou, která je u mnohých dost nepopulární. Kdyby ses měla popsat jen 3 slovy, která slova by to byla?

Nekonfliktná. Empatická. Cieľavedomá. 

Kdokoliv se s tebou potká si nemůže nevšimnout, že máš vždy energie na rozdávání. Jak to děláš? Existuje na to nějaký recept, nebo se s tím člověk musí narodit?

Myslím si, že keď je človek pozitívne naladený, tak ma aj viac energie. Aspoň u mňa je to tak. No a samozrejme, záleží aj na okolí. Keď sa niekde cítim príjemné a som obklopená ľuďmi, s ktorými sa cítim fajn a sme na tej istej vlne, tak sa to ukáže aj na mojej energii. A keď mojou dobrou náladou môžem zlepšiť náladu aj niekomu iného, tak mám o to ešte väčšiu radosť.

Tvoje energie musí být jistě přínosem i ve tvém pracovním životě. Co je tvou profesí?

Momentálne mám 9-to-5 prácu. Pracujem pre jednu firmu, ktorá, ako jediná vo Švajčiarsku, importuje a predáva meteorologické stanice. Robím objednávky, spravujem náš e-shop, vybavujem reklamácie, pomáham s účtovníctvom, čiže viac menej administratívna práca. Fajn je to, že sme malý tím a ja môžem robiť aj iné veci, ako len sedieť a ťukať do klávesnice. Oceňujem aj to, že mi môj šéf necháva dosť voľnú ruku a ja môžem pracovať samostatne.

Ve volném čase se mimo jiné věnuješ projektu Bloggers RE. Co bylo tvou motivací stát se jeho součástí, jak je tomu dlouho a co přesně v rámci něj děláš?

Už ako mala som vedela, že chcem tvoriť. V detstve som začala písať básne, neskôr texty piesni, príbehy, romány, dokonca som si založila aj blog. Strašne ma to bavilo a bol to taký malý útek od reality, kde som mohla zapnúť svoju fantáziu a robiť to, čo ma baví. Keď som videla, že Bloggers RE hľadá posilu do svojho tímu, vôbec som ani chvíľu neváhala. Pozitívna odpoveď prišla ako blesk a ja som sa tešila ako malá, že môžem znovu písať. Pre Bloggers RE momentálne píšem články na témy, ktoré sú mi blízke a úplne sa v tom vyžívam. A ak mojou tvorbou môžem niekomu niečo dať, inšpirovať alebo motivovať, tak ma to napĺňa ešte viac. A nielen to, že mi projekt Bloggers RE dal možnosť opäť tvoriť, spoznala som skvelých ľudí, ktorí mi prirástli ku srdiečku.

Pocházíš ze Slovenska, ale momentálně už 11 let žiješ ve Švýcarsku. Co tě vedlo k tomu se přestěhovat? 

Moja mamina tu už žije skoro 20 rokov. Najprv prišli moje 2 mladšie sestry a ja som ostala pri starých rodičoch u nás na Slovensku, kde som práve nastúpila na bilingválne gymnázium. V 3. ročníku mamina pre mňa vybavila povolenie a ja som sa nemohla nechytiť šance odísť do zahraničia. Ale bol to skok do studenej vody. Musela som začínať úplne od nuly. Po nemecky som sa vedela tak maximálne predstaviť a poďakovať a anglicky gympel tu nemali. Tým pádom pokračovanie študovania na gymnáziu sa škrtlo. Najprv som sa musela naučiť jazyk. No, a tak začal môj život tu v Berne. Mohla by som o tom napísať hotovú knihu.

Jaké největší rozdíly spatřuješ mezi životem na Slovensku a životem ve Švýcarsku?

Priznám sa, že sa moc nezaujímam o politiku a keďže na Slovensku momentálne nežijem, neviem, koľko zmien a reforiem sa v našom systéme odvtedy udialo. Samozrejmosť je to, že kvalita života vo Švajčiarsku je oveľa lepšia. Veľké rozdiely sú v zdravotníctve, ale aj v školstve. Všetko tu ma svoju štruktúru a postupnosť. Nezamestnanosť je tu dosť nízka a pracovne podmienky oveľa výhodnejšie. Aj napriek tomu, že Švajčiarsko je pomerne malý štát, je tu omnoho väčšie spektrum možností. Keď sa nedá niečo urobiť jednou cestou, tak máte ešte inú cestu. No a čo sa týka Švajčiarov, ti sú podľa mňa konzervatívnejší, ale zato spoľahlivejší, my sme viac otvorený a srdečnejší.

Vyhovuje ti život ve Švýcarsku natolik, že bys tam chtěla zůstat, anebo nevylučuješ, že se usadíš ještě někde jinde?

Život vo Švajčiarsku mi momentálne vyhovuje. Mam tu prácu, byt, priateľa a psíkov. Za tie roky, čo som tu, som si vybudovala svoje miestečko a svoju cestičku. Ale takisto nič nevylučujem. Som človek, ktorý si rad necháva dvere otvorene, a ak sa niečo naskytne, tak prečo nie. Chcem toho ešte veľa vidieť, cestovať, spoznávať nových ľudí, zbierať skúsenosti. Na druhej strane, musím vedieť, že niekde je miesto, kde sa môžem vrátiť späť.

Jsi velká bojovnice za ekologii a pojem “zero waste” pro tebe rozhodně není ničím cízím. Jak probíhala tvá cesta k boji za naši planetu?

Ako veganka som sa vždy zaujímala nie len o zvieratka, ale aj o prírodu a planétu tak celkovo. Poburuje ma to, keď vidím, že veľa ľudí si často ani neuvedomuje, aká je naša príroda prekrásna a nevážia si ju. V dnešnej dobe mysli väčšina ľudí iba na seba a na to, aby bolo dobre im. To, čo sa deje okolo nich, ich nezaujíma. Ja som sa na svojej ceste nechala inšpirovať par youtuberkami, ktoré naozaj vedia, čo robia a prečo to robia. A to bol u mňa ten zlomový bod, keď som si povedala, že je načase začať. Samozrejme je mi jasne, že sa nedá všetko zmeniť zo dna na deň, a aj ja som si najprv musela zvykať na tento životný štýl. Pre mňa je hlavne veľkou motiváciu to, že sa teším aj z malých úspechov a viem, že to, čo robím ma zmysel.

Myslíš, že se lidé o ekologii zajímají čím dál více, anebo spíše naopak? Jak je to ve tvém okolí? A snažíš se ty, kteří na planetu nijak nemyslí, nějak přesvědčovat, aby s tím začali?

“Zero waste” téma je veľmi omieľaná téma a veľa ľudí je otrávených už len keď počujú tento pojem. Ľudia, ktorým na prírode záleží, sú určite viac vnímavejší a začali byt aj viac aktívny.

Ja takisto nie som žiadny extrémista a snažím sa všetko brat s nadhľadom. 

Preto sa nesnažím niekoho proti vôli presviedčať a robiť kázanie. Ak budete niekoho na silu do niečo tlačiť, nič to neprinesie. Človek si musí sám uvedomiť. Ja sa snažím tých ľudí len motivovať, hľadať pre nich alternatívy, ako redukovať odpad, a že to nie je vôbec náročne a že sa to da. Veď nemusíme hneď všetko zmeniť zo dna na deň. Ja takisto nie som dokonala a tiež o sebe nemôžem tvrdiť, že som úplný “zero-waster”. Tento životný štýl nie je ciel, ale cesta. Dôležité je nezatvárať si oči pred realitou.

Co bys poradila lidem, kteří by chtěli žít “zero waste”, ale neví, jak na to a kde začít?

Treba si uvedomiť, že “zero waste” je proces. Treba začať postupne a nie sa snažiť zmeniť všetko naraz. A hlavne treba začať u seba. Tento spôsob života by vám samozrejme mal robiť aj radosť. Je lepšie, keď začneme s malými krokmi a začneme redukovať odpad tam, kde nám to ide v každodennom živote najlepšie, a zmenami, ktoré nás nebudú nijako obmedzovať.

Nakupovať bez obalu keď sa da, keď nie, voliť aspoň obaly, ktoré sú recyklovateľné, podporovať miestnych farmárov, nosiť si vlastne tašky na nákupy. Taká klasika. Myslím, že týchto zmien je schopný každý, bez toho aby si nejako radikálne zmenil život.

Dôležité je nestrácať motiváciu a sa tešiť aj z malých úspechov.

Prozradíš nám, jaké je momentálně tvé úplně největší přání? Bez ohledu na to, čeho se to týká.

Byť šťastná. Mať prácu, do ktorej sa budem každé ráno tešiť. Byt obklopená ľuďmi, na ktorých mi záleží a s ktorými sa cítim fajn. Robiť to, čo ma baví, a užívať si každý jeden moment. A byt spokojná s tým, čo mam, kto som a čo som v živote dosiahla, aj napriek všetkým ups and downs, ktoré život prináša.

Autor: Deni Hartmannová (BloggersRE), Fotky: Sociální sítě Dominiky Blchové, Editace: Deni Hartmannová (BloggersRE)


1 COMMENT

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here