Sedíme v kavárně a ospale upíjíme naši první ranní kávu. Poté do místnosti přichází Ivanka, přisedá si k našemu stolu a nám kromě kofeinu v žilách okamžitě začíná kolovat neuvěřitelná dávka pozitivní energie. Právě tu, a kromě ní ještě velkou dávku kreativity, totiž Ivana Malíková vyzařuje na míle daleko. Během našeho povídání jsme si shrnuli vývoj slovenské blogerské scény v posledních letech, rozebrali jsme Ivčin nový originální projekt Dve Kamošky a nemohli jsme zapomenout na téma inspirace…

Ivčo, na začátek tě poprosíme o to, aby představila těm našim čtenářům, kteří tě neznají. Kdo je Ivana Malíková?

Ivana Malíková je obyčajné dievča z juhozápadného Slovenska, ktoré žije obyčajný život a vo svojom voľnom čase sa snaží venovať kreatívnej tvorbe, či už v rámci svojho blogu, alebo v rámci rôznych projektov. Dalo by sa ale povedať, že sa stále akosi hľadá, zisťuje, čo ju baví a čo nie, hľadá si tú svoju správnu cestu a čo by chcela v živote robiť. Ale verí, že je na dobrej ceste.

V blogerském světě nejsi žádným nováčkem. Nejstarší příspěvek, který lze najít na tvém blogu, pochází z roku 2016. Datují se tvé začátky do té doby, nebo už něco z dřívějška jen není k dohledání? Jak se tvá tvorba v průběhu té doby vyvíjela?

Keď si predstavím, koľko rokov už blogujem, tak sa naozaj dá povedať, že už nie som nováčikom. (smích) Na svojom aktuálnom blogu IVANNA MALIK som aktívna od roku 2016, ale dávno predtým som mala mnoho blogov, ktoré ale dnes už neexistujú. Nebude prekvapením, keď poviem, že moje úplne prvé blogy boli fanpages, konkrétne o One Direction, ktoré mali vo svojom čase naozaj vynikajúcu čitateľnosť. Bohužiaľ, už sa dnes nedajú dohľadať, ale bolo by milé si zaspomínať na tie začiatky. Neskôr som si dala od blogovania dlhšiu pauzu, v rámci ktorej som sa skúšala niekoľkokrát vrátiť, ale všetky pokusy po pár mesiacoch zlyhali. V roku 2016 som to skúsila opäť a odvtedy blogujem, s občasnými pauzami, až dodnes. Začínala som ako typický “lifestyle” blog o móde a kozmetike, ale po čase ma to prestalo baviť, pretože nie som úplne stopercentný módny a kozmetikový maniak, a tak som nedokázala pravidelne prinášať stále niečo nové. Predsalen, čitateľov by nebavilo čítať každý mesiac “ešte stále používam ten istý makeup” a “stále nosím moje štyri obľúbené mikiny dookola”. (smích) Tak som pomaly svoj blog pretransformovala na blog o kaligrafii, ktorej sa venujem od roku 2018, o mojich snahách žiť o niečo viac “zero-wate” život a o mojich postrehoch a zážitkoch z ciest, na ktoré sa najčastejšie vydávam s mojou sestrou. Sem tam si ale stále rada “zabrdnem” aj do tej kozmetiky alebo knižných recenzií.

Popsala jsi nám vývoj své vlastní tvorby. Jak se podle tebe vyvinula blogerská scéna na Slovensku obecně za tu dobu, co se na ní pohybuješ?

Ja si pamätám blogerskú scénu z čias, kedy som sama začínala, teda z čias plných fanúšikovských blogov o hercoch alebo spevákoch a potom až z čias, kedy som začala blogovať znova, teda z toho roku 2016, takže som nesledovala nejakú kontinuálnu zmenu.

Ale musím povedať, že už v tej dobe fanúšikovských blogov boli tie blogy veľmi kvalitné, či sa to týka obsahu alebo grafiky. Samozrejme, že sa to nedá porovnať s dnešnými blogmi, keďže sa to všetko vyvíja a dnes máme úplne iné možnosti, ako sme mali vtedy. Ale na svoj čas boli podľa mňa naozaj veľmi kvalitné. 

A čo sa týka súčasnej blogerskej scény, myslím si, že sme na výbornej úrovni. Máme tu mnoho kvalitných a šikovných blogerov, ktorí tvrdo pracovali a vďaka tomu sú tam, kde sú. Napríklad taký Milan bez mapy, Janatini alebo Style of Becca sú toho živým dôkazom, a preto patria medzi mojich najobľúbenejších blogerov z našej slovenskej scény. A čo sa týka tej českej, vždy si veľmi rada prečítam Veroniku Tázlerovú a jej blog Stylish Coffee.

Nelze si nevšimnout toho, že jsi velice kreativní a tvůrčí osobností. Kde se to v tobě bere? Měla jsi to tak vždycky?

To sa aj ja niekedy pýtam sama seba, že kde sa to vo mne berie. (smích) Vždy som samú seba totiž považovala za presný opak kreatívnej osoby, čo sa týka nejakého remesla alebo zručnosti. Písanie blogu som považovala za samozrejmosť, za niečo, čo mi jednoducho ide. Ale napríklad taká banálna vec ako vyfarbovanie mi nikdy nešla. Vždy vyšla za čiaru, potom som bola totálne demotivovaná a nechala som to radšej tak. A myslím si, že ani dnes by mi to nešlo o nič lepšie. (smích) A aj práve tomu, že vyfarbovanie a ja nie sme kamaráti, som mala zafixované, že zo mňa kreatívna osoba jednoducho nemôže byť.

Asi pred dvomi rokmi som skúšala aj štrikovať a háčkovať, ale tomu sa už v súčasnosti nevenujem. Myslím si, že všetko to tak “naozajsky” začalo v roku 2018, kedy som na Vianoce od svojej sestry dostala knihu o kaligrafii. Niekoľko mesiacov predtým som sa zmienila, že som videla na Instagrame také krátke videá, kde ľudia neskutočne krásne píšu a že by bolo super, keby som to raz vedela aj ja. A tak ma pod vianočným stromčekom čakala kniha o kaligrafii a už nebolo cesty späť. Hneď v ten večer som ju začala čítať a trénovať prvé ťahy. Vďaka tej knihe, ale aj mnohým iným, som nadobudla základy kaligrafie a mnoho mnoho inšpirácie na rôzne iné projekty. Jedným z takých projektov je aj projekt Dve Kamošky, ktorý vznikol v máji 2019 a momentálne tvorí asi najväčšiu časť mojej kreatívnej tvorby.

Krásně jsme se dostali k projektu Dve Kamošky, do kterého ses pustila se svou kamarádkou Aďkou. Představíš nám jej více, prosím?

Veľmi rada. Ako som už spomenula, projekt vznikol v máji 2019, kedy som svojej kamarátke Aďke, počas cesty domov z práce, navrhla, či neskúsime maľovať na bavlnené tašky. Aďka okamžite súhlasila a kým sme prišli k môjmu činžiaku, už sme mali vymyslený názov a približnú predstavu, ako to bude fungovať. Aďka sa stará o kreslené návrhy, ja naopak o tie písané. Všetky naše tašky sú ručne maľované našimi vlastnými rukami, sú 100% bavlnené a dajú sa bez problémov prať. Robíme vlastné návrhy, ktoré sú dostupné v neobmedzenom množstve, takže môžme vyrobiť niekoľko kusov z jedného dizajnu. Avšak, prirodzene, tašky s návrhom, ktorý robíme na požiadavku zákazníka, robíme iba po jednom kuse a tak sú vždy výnimočné a originálne. Vyrobili sme už niekoľko tašiek a prišli nám iba samé pozitívne ohlasy, čo nás veľmi teší.

Po čase sme začali tvoriť aj rôzne printy, ale aktuálne sa, okrem tašiek, najviac zameriavame na tvorbu tlačovín – svadobné oznámenia, narodeninové pozvánky, a tak ďalej. Je to niečo, v čom sme sa obe našli a obe prinášame svoj vlastný štýl, takže si môže vybrať naozaj každý. Všetku našu tvorbu ľudia dokážu nájsť na našom Instagrame, v rámci ktorého by som si priala, aby sme boli viac aktívne, ale pri všetkých povinnostiach a činnostiach, ktoré obe máme, je to niekedy priam nemožné. Ale snažíme sa najviac, ako sa dá.

Jak to máš s inspirací? Kde a z čeho ji čerpáš a míváš období, kdy ji postrádáš?

Inšpiráciu čerpám z môjho okolia, z hudby a, prirodzene, zo sociálnych sietí. Sú obdobia, kedy mi ide vybuchnúť hlava a neviem, čo skôr robiť, pretože sa inšpirácia hrnie z každej strany. A samozrejme, mávam obdobia, kedy ju potrebujem ako soľ a ona neprichádza. Vtedy skúsim buď úplne od všetkého vypnúť a nechať tomu voľný priebeh, alebo idem na Pinterest a tam sa túlam kade-tade a hľadám inšpiráciu tam.

Dokázala bys nám vyjmenovat nějaké online tvůrce z české nebo slovenské scény, které shledáváš inspirativními?

Okrem blogov, ktoré som už spomínala, je pre mňa osobne jednou z najväčších inšpirácii Ema Mullerová! Každý jeden jej príspevkov “žeriem” a je tak trošku jediným dôvodom, prečo si kupujem každý mesiac Vogue. (smích) Ešte ma však veľmi inšpiruje napríklad projekt Girls To Girls alebo blogerka a veľmi šikovné dievča Berenika zo Simply Berenica, ktorá má neskutočný projekt Berenica Designs a s ktorou som mala možnosť robiť aj rozhovor tu na webe. Taktiež veľmi rada, najmä v poslednej dobe, sledujem profil Michala Saba, známeho rádiového hlásateľa, kvôli tomu, ako reaguje na politické dianie tu na Slovensku. Som veľmi rada, že ľudia ako on využívajú svoj hlas a sociálne siete na rozprávanie o takýchto vážnych témach. A hlavne vďaka nemu mám lepší prehľad a viac sa zaujímam o to, čo sa v našej krajine deje.

Zmínili jsme blog, tvůj projekt Dve Kamošky… Další činností, ve které se realizuješ, je náš projekt BloggersRE. Jak dlouho jsi jeho součástí, jak ses tou součástí vlastně stala a co všechno v rámci projektu děláš?

Pravdupovediac, ani presne neviem, kedy som sa stala súčasťou tohto tímu. Do projektu BloggersRE som prišla iba niekedy v druhej polovici minulého roka, ale už dávno predtým som bola súčasťou tímu, ale venovala som sa projektu InfluencersRE (neskôr Influencedot), kde som pracovala ako Article & Interview Editor, a teda mala som na starosti písanie článkov a rozhovorov. Celý projekt Influencedot bol v angličtine, čo bolo pre mňa veľkou výzvou a zároveň skúsenosťou a veľmi rada na tento projekt spomínam. V projekte BloggersRE, do ktorého som sa pôvodne hlásila, mám na starosti taktiež tvorbu článkov a rozhovorov, a vo februári sme na tomto webe spustili môj vlastný seriál “Na slovíčko”, v rámci ktorého si budete môcť každý mesiac prečítať články na rôzne témy. A ako som sa stala súčasťou tohto projektu? Jednoducho som reagovala na príspevok na Instagrame ohľadom hľadania nových posíl a absolvovala som niekoľko kôl. Síce som sa najprv do projektu BloggersRE nedostala, ale neskôr mi bola ponúknutá možnosť byť súčasťou projektu Influencedot, a ja som s radosťou súhlasila. Projekt Influencedot však neskôr zanikol a ja som opäť dostala možnosť byť súčasťou projektu, tentokrát už BloggersRE.

Po tom všem, o čem jsme mluvili, se nabízí otázka – co tě naplňuje úplně nejvíce a proč?

A veru, ani neviem, či viem na ňu odpovedať. Ja som človek, ktorý sa dokáže nadchnúť pre každú maličkosť, ale či viem, čo ma napĺňa? Napĺňa ma asi už len ten pocit, že niečo tvorím, či už v rámci toho môjho blogu alebo projektov, o ktorých sme hovorili. Že niečo tu na tomto svete po mne zostane. Napĺňa ma tá sloboda, ktorú v rámci mojej kreatívnej tvorby mám. Že to všetko robím, pretože chcem a môžem, nie preto, že by som musela. A napĺňa ma presvedčenie, že je v pohode stále nevedieť, čo chcem v živote robiť, pretože viem, že som na dobrej ceste zistiť to.

Můžeš říct, že jsi našla svůj smysl života? Je to tvá tvorba, nebo něco úplně jiného?

Možno to niekoho prekvapí, ale mojim zmyslom života nie je nič hmotné alebo merateľné. Mojim zmyslom života je byť šťastná. A pod tým si môžme predstaviť všetko – či už zdravie moje alebo mojich blízkych, sloboda tvoriť alebo mať domov, do ktorého sa môžem s radosťou vrátiť. Život ma za krátky čas naučil, že zdravie máme iba jedno a že všetko je lusknutím prsta pominuteľné. Preto sa nerada sústredím na nejaké hmotné veci. Radšej sa sústredím na každodenné radosti a maličkosti, v každom dni sa snažím nájsť niečo pekné. Snažím sa viac nestresovať nad tým, čo bude. Alebo by mohlo byť. Snažím sa aj to zlé, čo sa v našich životoch deje, pochopiť a ponaučiť sa z toho. Snažím sa mať otvorenú mysel a mať taký ten vnútroný pokoj. Jednoducho sa snažím žiť každý deň najlepšie, ako viem a keď bude môj život plný takýchto dní, vtedy si poviem, že som našla svoj zmysel života.

Autor: Deni Hartmannová (BloggersRE), Fotky: Sociální sítě Ivany Malíkové, Editace: Deni Hartmannová (BloggersRE)


LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here