Bloggers RE

“NEPOČUJETE O MNE NAPOSLEDY,” HOVORÍ JANKA ŽAMPACHOVÁ


Je mladá, sympatická, jedinečná a pre mnohých veľkou motiváciou. Janku aka “jancucik” poznáme ako youtuberku, ktorá si svojim contentom získala srdcia mnohých. No nie len tým. Janka to nemala vždy ľahké a niekoľko rokov bojovala s ťažkou chorobou. Ako je dnes na tom a aké sú jej plány do budúcnosti?

Ako by si sa predstavila našim čitateľom, ktorí ťa nepoznajú?

Myslím, že by bolo viac než vhodné sa predstaviť mojou “preslávenou” vetou na mojom kanáli, ktorou začínam každé svoje video a to je “Háj pípl!”. (smiech) Moje meno je Janka, mám 19 rokov a aktuálne svoj voľný čas venujem naplno tvorbe YouTube videí pod názvom “jancucik”.

Jancucik poznáme ako youtuberku. Kedy a ako si sa k točeniu videí dostala? Aké boli tvoje začiatky?

K začatiu s YouTube ma inšpirovalo mnoho youtuberov, ktorých som pozerala v období, kedy som nemala veľa kamarátov a väčšinu svojho času som strávila doma. Bolo to obdobie, kedy som zápasila s anorexiou a jediné, čo som robila, bolo pozeranie YouTube a snívanie, aké by to bolo super nebáť sa vystupovať pred kamerou a rozprávať sa s mojim vlastným publikom. No keďže som sa celkovo bála ľudí a vôbec som si neverila, videá, ktoré som začala ako prvé natáčať, som ukazovala len jedinému človeku, a to mojej mame. Pamätám si, ako sa ma vždy pýtala, prečo tie videá nezverejním. No vtedy zverejnenie videa pre mňa znamenalo veľký krok, ktorý som ešte nebola pripravená podstúpiť.

Pamätáš si na svoje prvé zverejnené video? O čom bolo?

Pamätám si, ako som vytiahla našu jedinú Nikon zrkadlovku, ktorá mala asi jeden z najhorších autofocus módov, ktorý som kedy videla, (smiech) položila ju na šatník v mojej izbe a začala som rozprávať o mojej obľúbenej knihe. Pre väčšinu sa to nemusí zdať ako veľký posun, no pre mňa to, že som sa videla v obrazovke fotoaparátu, a to, že som sa nebála vyjadriť svoj názor a rozprávať, znamenalo veľa. A tak som v tvorbe videí našla svoj doterajší koníček, ktorý mi dodal jeden z dôvodov bojovať a nakoniec sa z anorexie aj vyliečiť.

Svoj kanál prezentuješ ako “crazy” a točíš o tom, čo ťa baví a čo sa ti páči. Odkiaľ berieš inšpiráciu na nový content a podľa čoho témy vyberáš, resp. čo točíš najradšej?

Veľa ľudí mi hovorí, že môj content je jedinečný a že ho ešte na YouTube scéne nevideli. A to je jedna z najväčších pochvál, ktorú môžem dostať. Snažím sa si vymýšľať nápady sama a vždy, keď ma čokoľvek napadne, čo je väčšinou pri tých najzaujímavejších situáciách, zapíšem to do mobilu a snažím sa uskutočniť. Dokonca jedna z mojich najúspešnejších sérii “volám veštici” vznikla, keď sme sa s babkou rozprávali na tému teleshopping. Vtedy ma len tak napadlo, že by bolo super zavolať veštici a popýtať sa jej  na otázky z rôznych odvetví. Najviac sa mi na mojom kanále páči, že je taký “crazy” a videá sú veľmi diverzitné, tak ako ja. Baví ma veľa rôznych vecí, a preto sa moc teším, že môžem vydávať videá podľa môjho gusta a mojim sledovateľom nevadí, že každé moje video je ako keby z každého rožka troška.

V poslednom čase počet tvojich odberateľov rapídne narástol a stále rastie. V čom spočíva tvoj úspech? Čím si si dokázala získať také publikum?

V mojich začiatkoch mi veľmi dlho publikum nepribúdalo a zažila som aj menšie ohováranie a nemilé komentovanie mojich videí ľuďmi, ktorých som poznala. No keďže som vedela, že tento koníček ma nesmierne baví, ľahko som si začala kritiku nebrať osobne a snažiť sa ju nevnímať a ísť si za svojim. Myslím, že tajomstvo môjho doterajšieho úspechu je nikdy sa nemeniť a neprestávať v tom, čo ma baví. Veľa ľudí, keď počuje kritiku na ich prácu, si nájde niečo iné, než aby v tom pokračovali. A to je podľa mňa chyba. Ak viete, že vás to robí šťastnými, smelo v tom pokračujte. Taktiež jedna vec, ktorá ma veľmi baví, a myslím, že sa ňou odlišujem od ostatných, je spolupracovanie s mojimi fanúšikmi. Každému sa vždy snažím odpísať, spolupracujú so mnou pri vymýšľaní videí a rada s nimi streamujem aspoň 2-3x za týždeň. Veľmi si na mojich fanúšikoch zakladám, pretože bez nich by som nebola tam, kde aktuálne som.

Si mladá sympatická baba, ktorá svojimi videami dokáže ľudí rozveseliť a zdvihnúť náladu. Srší z teba veľmi pozitívna energia a taktiež si veľkou inšpiráciou pre mnohých mladých ľudí. Odkiaľ berieš energiu ty? Kto motivuje a inšpiruje teba?

V prvom rade ďakujem veľmi pekne za krásny kompliment, veľmi ma teší, že si to ľudia o mojich videách myslia, keďže to sú tie hlavné dôvody, prečo videá robím. Myslím, že som bola odjakživa veľmi energetická a komunikatívna. Viem, že som sa ako malá dokonca dokázala porozprávať s kamarátkou z Belgicka, a to som jej ani nerozumela. (smiech) Bohužiaľ som túto schopnosť na pár rokov stratila, hlavne kvôli anorexii, no som veľmi rada, že sa mi vďaka YouTube opäť vracia. Môže sa to zdať ako klišé, no inšpiráciu beriem od mojich sledovateľov, fanúšikov. Som nesmierne rada za všetku tú podporu, ktorú od nich dostávam, a práve tie správy a komentáre, ktoré mi každodenne píšu, ma posúvajú v tvorbe videí ďalej.

Nie vždy si to mala ľahké a napriek svojmu mladému veku si si už toho veľa prežila. Niekoľko rokov bojuješ s anorexiou, ktorá určite veľmi ovplyvnila tvoj život. Kedy si si uvedomila, že niečo nie je v poriadku a že problém musíš riešiť?

Anorexia môj život ovplyvnila veľmi, no taktiež ma veľa naučila. Naučila som sa mať rada samu seba takú aká som, pretože mi nestojí za to znova stratiť všetkých kamarátov, stratiť radosť zo života i vzťahy s rodinou, len kvôli tomu, aby som bola štíhla. Do tuhého to so mnou a anorexiou prišlo počas 8. – 9. ročníka na základnej škole, až do 2. ročníka na strednej škole. Môj príbeh by bol veľmi na dlho, no tak v skratke, moja psychologička mi v priebehu 8. ročníka povedala, že to už nemôžeme riešiť len psychologičkou, ale aj s psychiatričkou. V tom období som bola schopná nie len nejesť, ale aj nepiť. Na dennom poriadku bolo klamanie mamine, babke i sebe, silná depresia a stále rozmýšľanie nad jedlom. Vtedy sme si všetci uvedomili, že to nebude ľahký boj.

Ako si na tom dnes a aký je tvoj vzťah k jedlu? Považuješ sa za vyliečenú, alebo ta ešte stále honia myšlienky, ktoré ta nútia chudnúť?

S radosťou môžem povedať, že som sa po neskutočne dlhom období, s anorexiou, dúfam že navždy, rozlúčila. Naučila som sa mať sa rada taká, aká som, a všetky negatívne myšlienky o mojej postave i o živote sa snažím držať od seba čo najďalej.

Si veľká bojovníčka, ktorej patri veľký obdiv, pretože si zo svojim problémom vyšla von a nehanbíš sa o ňom hovoriť. Prezradíš nám viac o tvojom projekte – krátkom filme “Annine denníky”?

Na krátkom filme Annine denníky som pracovala od mojej prvej návštevy psychiatričky v Bratislave. Povedala mi, že si musím nájsť nejaký cieľ, ktorý chcem splniť. A keďže v tom momente, a aj teraz, som bola veľmi nešťastná, že sa o anorexii veľa nerozpráva, že väčšina ľudí si myslí, že sú to len vychudnuté dievčatá, som sa rozhodla, že chcem spraviť niečo, čo ľudí oboznámi o problematike a ľuďom, čo anorexiou trpia, pomôže. A keďže vtedy som bola veľmi inšpirovaná YouTubom a videami celkovo, vedela som, že najrýchlejší a aktuálne najpopulárnejší spôsob, ako širokej verejnosti odovzdať informáciu, je práve cez video. A tak sa stvoril nápad o krátkom filme o anorexii. Najprv som bola vybraná od LEAF award, že by mi chceli pomôcť v uskutočnení filmu, a o pár týždňov som spolupracovala so scenáristkou. Po úspešnom crowdfundingu som našla talentovaného režiséra, Mareka Mackoviča, ktorý má veľkú skúsenosť a úspešnosť s dokumentárnymi filmami, ktorý na spolupráci súhlasil a s ktorým som strávila veľa poobedí na premýšľaní a samotnom tvorení filmu. Film mal mať premiéru v marci, no kvôli tomu, čo sa teraz deje, sme boli nútení premiéru presunúť. Zatiaľ ešte nevieme termín, no hneď ako budeme mať bližšie informácie, dáme ich vedieť na facebookovú stránku projektu.

Žiadna choroba nie je ľahká, všetko potrebuje svoj čas, trpezlivosť a motiváciu. Tvojim cieľom je informovať verejnosť o anorexii a slúžiť ako inšpirácia pre mnohých, ktorí sa nachádzajú v takej istej situácii. Čo by si chcela naším čitateľom odkázať?

Mojim cieľom, a cieľom samotného filmu, je, aby sa ľudia, ktorí anorexiou trpia, poučili z mojich chýb a aby vedeli, že sa z toho dá dostať a život bez anorexie je o 200 % krajší. Prvý krok v liečbe je nájsť si dôvod, prečo pokračovať, či už je to koníček, rodina, alebo cieľ do budúcnosti. Vedzte, že ak anorexiou trpíte, anorexia žije váš život za vás. A myslím, že je čas, aby ste prebrali volant.

Jani, veľmi si ceníme tvoju otvorenosť a úprimnosť. Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Čomu sa chceš venovať a na čo sa môžeme tešiť?

Určite plánujem pokračovať s YouTubom! Pre divákov chystám rôzne ďalšie videjká, ktoré im ako doposiaľ vyčaria úsmev na tvári i pobavia. Taktiež sa môžete tešiť na zverejnenie krátkeho filmu o anorexii – Annine denníky. 

Môže to znieť namyslene, no myslím, že mám právo povedať, bez žiadneho účelu znieť pyšne, že o mne nepočujete naposledy. Chystá sa ešte veľa vecí a ja dúfam, že ich prežijeme spolu.

Počula si o BloggersRE už pred tým, ako sme ťa oslovili? Čo si o našom projekte myslíš?

Priznám sa, že som o vás do vášho oslovenia nepočula, no veľmi ma váš projekt zaujal. Určite ho budem naďalej sledovať a držím vám moc palce.

Autor: Dominika Blchova (BloggersRE), Fotky: Sociální sítě Janky Žampachové, Editace: Deni Hartmannová (BloggersRE)


Bloggers RE

Máš blog, Instagram nebo YouTube? Jsme platforma, která spojuje online tvůrce a influencery z Česka a Slovenska. Přidáš se taky?

Přidat komentář

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

X