Bloggers RE

“MÓDU VNÍMAM AJ AKO PREJAV SLOBODY,” ŘÍKÁ MÁRIA MIHÁČOVÁ


Zkusila si život v nejedné zemi a také nejedno povolání, nikde a za žádných okolností ji však neopustila láska k módě. Mária Miháčová na internetu vystupující jako Mia z blogu Modna mamka je ženou, která dokáže překvapit. Jak vnímá rozdíly v oblékání napříč různými kouty světa? V čem a proč je jí blízký styl Carrie Bradshaw ze Sexu ve městě? A s jakými tabu společnosti, která se tváří jako že v ní žádná tabu nejsou, se rozhodla bojovat?

Nemůžeme si s tebou hned na začátek nepopovídat o módě, koneckonců vybízí k tomu už jen tvůj nick „modnamamka“ na Instagramu. Dle svých slov máš k módě blízko odmalička. Čím to je? Jak se zrodila tvá láska k ní?

Moja rodina pracovala v textilnom priemysle. Aj doma sme mali šicie stroje, mamka v kuse šila a plietla. Veľa času som trávila so sesternicami, ktoré tiež šili svoju kolekciu oblečenia, spoločne sme batikovali a všade boli časopisy Burda. Dokonca, keď som mala dva roky, zjedla som ihlu zo šijacieho stroja… prežila som to, aj keď doktor tomu veľmi neveril. Možno už vtedy som vedela, že módu žeriem. (smích) Mám dojem, že lásku k móde mám v sebe od malička.

Jak bys popsala svůj styl? A jakým vývojem prošel, než se do současné podoby dostal?

Asi ako každý, aj ja som si prešla rôznymi obdobiami a dlho som sa hľadala. V prvom článku, ktorý som písala pre BloggersRE, som si spomenula, ako som zbožňovala Carrie Bradshaw zo seriálu Sex v meste. Práve ona a jej štýl je mi najbližší. Raz som niekde čítala, že v seriály bolo použitých veľa vecí z druhej ruky. Outfity tak kombinovali s najnovšími trendami a dizajnérskymi kúskami. To ma inšpirovalo. Môj šatník tvorí viac ako polovica vecí zo second handov ale na niektoré kabelky si šetrím viac než rok. Tak vytváram môj osobný štýl – kombinujem staré a nové. Na Instagrame som preto vytvorila aj haštag #secondhandandtrend, kde prezentujem tento štýl. Fascinujú ma rôzne obdobia v móde a asi najviac 20. až 50. roky. Preto často nosím aj vintage kúsky, ktoré kombinujem s dnešnou módou. Snažím sa nájsť ženský elegantný look s dávkou nápaditosti a občas extravagancie. Nemám rada okopírované štýly, uniformitu a keď žena nosí oblečenie a nie oblečenie ju. Každá žena by mala mať svoj osobný štýl, aby ju vystihoval. Často nosím široké midi sukne, kombinujem veľké farebné plochy a výrazný rúž. Ale mám rada aj minimalizmus, preto ho občas vídať na mojom Instagrame. V poslednej dobe ma oslovuje aj myšlienka slow fashion, preto keď si kupujem niečo nové, snažím sa vyberať si ekologické materiály, veľa mojich vecí je z druhej ruky a rada podporím slovenského návrhára kúpou jeho výrobku.

Studovala jsi obor textilní marketing na Technické Univerzitě v Liberci. Co ti tato škola dala? Doporučila bys ji těm, kteří módu také milují a chtěli by se jí věnovat i v rámci svého studia?

Pre mňa bola škola náročná. Bolo tam veľa chémie, fyziky a matematiky. Hodiny som trávila v laboratóriu a skúmala textilné vlákna. Učila som sa naspamäť konštrukcie rôznych strojov, musela som vedieť spočítať, koľko metrov látky dokáže vyprodukovať ten a ten stroj za hodinu… Stretla som tam však špičkových odborníkov, ktorý sa venujú textilnej výrobe a výskumu textílií celý život. Podľa mňa nikde v Česko-Slovensku nenájdete väčšiu koncentráciu ľudí – odborníkov z textilného odboru ako práve v Liberci. Moje štúdium  bolo hybridné, spojené s ekonomickou fakultou a študovala som zároveň aj marketing. Ani sama neviem, ako som ju dala. (smích) Ale nakoniec som veľmi rada, že som študovala práve tento odbor. Otvoril mi dvere na vyššie pozície v módnom svete a aj za obyčajným tričkom vidím oveľa viac, ako si niekto vie predstaviť. Veľa ľudí si dnes spája textilné školy len s módou, akú poznáme v nákupných centrách. Má však oveľa viac využiteľnosti, napríklad vývoj nových textílií pre medicínske účely, armádu, športové odevy, alebo v automobilovom priemysle… ak je niekto zapálený pre módu a nemá napríklad talent na navrhovanie odevov, táto škola je tá pravá. Kreatívu tam však veľmi nehľadajte. Mne tam chýbalo štúdium histórie módy a umelecké predmety. Je to technická škola… Marketing je všeobecný odbor, viete ho využiť všade a štúdium textilu na vysokej škole vám otvorí dvere v rôznych odvetviach, nielen v módnom priemysle.

Pocházíš ze Slovenska, v Česku jsi ale žila delší dobu, nejen během studia. Nebyla to jediná země, kde jsi zakotvila. Navíc jsi nějaký čas pracovala jako letuška. Jaké rozdíly vnímáš v tom, jak se lidé v různých zemích oblékají a jak přistupují k módě? Je nějaká země, jejíž móda ti je úplně nejbližší?

V Čechách som žila skoro 8 rokov, no počas letných prázdnin som chodievala pracovať do zahraničia. Žila som nejakú dobu aj v Kanade a ako letuška bola v mnohých krajinách. Myslím, že móda je dosť často odrazom mentality ľudí a ekonomického zázemia. Čím viac na východ, tým viac ľudia dbajú na značku oblečenia a v móde prevláda uniformita. Ľudia sa snažia nosiť to, čo vidia na ostatných. Západné krajiny sa naopak snažia viac personalizovať svoj osobný štýl a vykročiť z davu. Občas však na úkor estetickosti. Myslím, že každá krajina je v móde niečím špecifická, a to ma na nej baví najviac – jej rôznorodosť. Módu vnímam aj ako prejav slobody. Veľa ľudí si ani neuvedomuje, že možnosť obliecť si na seba, čo chcem, závisí aj od krajiny a mentality spoločnosti. Často som sledovala ženy, ktoré museli chodiť zahalené, inak by boli opovrhované, a to dokonca aj v krajinách západnej Európy a severnej Ameriky. Nemám konkrétnu krajinu, ktorá by bola pre mňa módnou mekkou. Páčia sa mi však Talianky. Vždy rada sledujem ako elegantne a chic vedia zladiť jednotlivé kúsky.

Vyzkoušela sis nejen život ve více zemích, ale spolu s tím i více zaměstnání. Už jsme zmínili, že mimo jiné i práci letušky, takže je jasné, že nejen v oblasti módy. Jaká zaměstnání to byla? Které z nich ti nejvíce dalo?

Počas vysokej školy som pracovala v obchode s oblečením a cez leto som pracovala ako au pair v Holandsku pre jednu starú pani. Takto som si zarábala na vysokú školu. V obchode najprv ako predavačka, neskôr som robila visual merchandizing, potom dokonca ako stylista v jednom obchode. Po pracovnej stránke som si splnila každý cieľ, pracovala som pre Ferragamo v Prahe a dostala som ponuku viesť pobočku Baldinini tiež na slávnej Pařížskej. Bola som veľmi cieľavedomá, prešla som si od najnižšej pozície až na manažérku predajne. Mala som už len jeden cieľ – dostať sa na pozíciu regionálneho manažéra. A vtedy to prišlo. Necítila som sa šťastná. Vyhorela som. Môj život bola iba práca. Nič viac. Práca v Prahe ma samozrejme naučila veľa. Stala som sa silnou, rozvážnou, viedla som tím ľudí. Ale túžila som cestovať a jednoducho žiť. Vtedy som dala výpoveď a odletela som do Toronta. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie. Mám tam rodinu, pracovala som pre nich ako au pair a spoznávala som Kanadu. To mi dalo veľa. Naučila som sa žiť inak. Zrazu nebola práca a kariéra na prvom mieste. Ale život. Nikto sa na nič nehral a Američania sú celkovo veľmi pozitívni. Mala som cieľ ostať tam žiť a dokonca som tam chcela aj študovať módnu školu. Ale vrátila som sa na Slovensko, pretože ma nelákalo začínať odznova vo svojich 27 rokoch. Kanada mi dodala veľkú dávku pozitívnej energie a nadhľadu. Už mi nezáležalo pracovať na nejakej top pozícii, chcela som byť hlavne spokojná a veľa sa v živote smiať. Vtedy som náhodou dostala ponuku pracovať ako letuška a myslím, že to bolo jedno z mojich najkrajších životných období. Bola to síce práca úplne mimo môjho smeru, ale povedala som si “žijem len raz, tak nech to stojí za to“. Splnila som si sen cestovať a mám dojem, že celé letuškovanie bola jedna veľká párty. Aj keď, občas šlo o život, doslova. Ťažké situácie na palube ma naučili brať život s ešte väčšou pokorou a vážiť si každý jeden deň. Každá práca mi dala veľmi veľa, no paradoxne mi najviac dali do života práce au pair. Keď som sa starala o starú a chorú pani, uvedomila som si, že v živote je jedno, čo robíme, hlavné je, aby sme boli pri tom šťastní. Lebo nakoniec mám aj tak ostanú iba spomienky. A ja ich chcem mať pekné.

Momentálně žiješ na rodném Slovensku a tvým hlavním „zaměstnáním“ je být mámou. K tomu ale také například píšeš vlastní blog. Na základě toho, o čem jsme dosud mluvili, by čtenáři jistě očekávali, že módní blog. Dnes tomu tak je, ale, pokud se nepleteme, na začátku tomu bylo jinak. Za jakým účelem sis blog zakládala a jakou cestu už jsi s ním ušla?

Áno, dva roky dozadu som založila blog s názvom Obyčajná mamka. Po narodení môjho syna som trpela popôrodnou depresiou a blog sa stal mojim mikrosvetom, v ktorom mi bolo dobre. Skrz tento blog som sa naučila, že nemusím byť dokonalá mamka, stačí, ak budem obyčajná a šťastná. A že každý, aj navonok obyčajný život, ukrýva neobyčajný príbeh. Postupne som prišla na to, že nie je nič zlé na tom, keď sa ako mama venujem aj svojim koníčkom. A že je úplne normálne, keď občas ako matka zlyhávam a neviem si rady, alebo potrebujem pomoc od iných. Že je úplne normálne, keď chcem spať celý deň, keď chcem byť občas aj sama a počúvať ticho. Že je úplne normálne, keď sa ako matka necítim občas šťastná. Čo sa bohužiaľ nie vždy spája so súhlasom dnešnej spoločnosti. Mám dojem, že tá je nastavená na predstavu ženy-matky, ktorá je od pôrodu vždy dokonale šťastná, trávi všetok čas len starostlivosťou o deti a domácnosť. Matka nemá nárok na seba, ani na zlyhania. Jednoducho ona všetko vie a v podstate sa nemá prečo cítiť sama, lebo má dieťa. V podstate musí byť šťastná, lebo je mama. A nedajbože sa rozhodne dieťa nekojiť, alebo požiada o pôrod sekciou… Tieto názory počuje snáď každá matka a nie vždy si ľudia uvedomujú, že dokážu ubližovať. Namiesto toho som chcela poukázať, aby si okolie viac všímalo matky, ich psychiku a občas im ponúknuť pomoc. Je naozaj náročné byť 24/7 sama s dieťatkom. 

Po roku som však svoj blog zmenila na Modna mamka. Zistila som, že venovať sa stále len jednej téme nedokážem a venovať sa mamablogu ani nechcem. Mám názor, že každá mama si musí nájsť cestu sama. Potom sa dostávame do bodu, o ktorom som rozprávala. Kopírujeme ostatné mamablogy s úmyslom, že takto je to správne. A keď to nevychádza, cítime sa nešťastné. Pociťujeme zlyhanie. V materstve však neexistuje jedna správna cesta. Na mojom blogu sa momentálne venujem najviac móde, ale nechcem sa vzdať ani toho prívlastku “mamka”. Chcem stále poukazovať na fakt, že byť matkou neznamená stratiť svoj život. Naopak, dieťa sa stane jeho súčasťou. A aj ja, ako matka, mám nárok plniť si svoje sny a žiť svoj život tak, ako je príjemné mne a môjmu dieťaťu.

Vnímáš, že jsou blogy v současné době spíše na ústupu a mnohem více pozornosti dostávají lidé na sociálních sítích? Přizpůsobuješ se tomu nějak? A jak si myslíš, že se to bude dále vyvíjet? 

Tento názor počúvam už dva roky, odkedy sa venujem blogu. Nemyslím si to. Sú blogy, ktoré nahrádzajú magazíny a poskytujú veľa užitočných informácií. Keď bude blog dobrý, prežije. Iste, sociálne siete sú veľmi populárne, ale obsahujú aj veľa zbytočných a neoverených informácií. Momentálne sú na vzostupe videá, aspoň ja to tak vnímam. Ja sa venujem najviac Instagramu, pretože ma baví. Z marketingového hľadiska by som sa mala venovať aj iným sociálnym sieťam, napríklad rozšíriť si publikum o TikTok, Facebook… Ale nechcem byť otrokom sociálnych sietí. Chcem sa venovať aj skutočnému životu. Mať istý počet followerov mi neprinesie nič závratné, možno nejakú občasnú spoluprácu. A keď raz Instagram upadne, čo by som z toho vlastne mala? Ale blogu sa venujem z dlhodobého hľadiska. To, že sa naučím písať články, tvoriť obsah a kreatívu mi nikto nevezme.

Módě se aktuálně věnuješ i jako módní redaktorka. Píšeš mimo jiné pro náš web BloggersRE. Proč ses rozhodla přidat do našeho týmu a jak tuto spolupráci vnímáš?

Bola to pre mňa výzva. Zrazu nepísať len pre vlastný blog, ale aj pre iný, profesionálnejší… Ako som spomínala, som veľmi cieľavedomá a myslím, že aj v blogovaní to vnímam rovnako. Nechcem sa s nikým porovnávať, ale rada sa rozvíjam, učím a rastiem. Rada pozorujem, aký kus cesty môj blog prešiel za dva roky a ako moje články vyzerajú teraz. V jeseni som študovala jeden semester online marketingu a copywriting, vlastne kvôli blogu a písaniu. BloggersRE je pre mňa príležitosť rásť ďalej.

Kam bys se svým psaním ráda směřovala? Máš stanovené nějaké cíle?

Áno, mám teraz predstavu venovať sa módnym témam. Počas korony som si urobila online kurz na Inštitúte módy v Paríži a teraz študujem další. Boli zadarmo, tak prečo nie. Práve tam čerpám mnoho inšpirácií. Mojím snom je písať kvalitné články o móde. Venovať sa aktuálnym módnym témam ako udržateľná móda a pozícia módneho priemyslu vo svete. Milujem však aj históriu módy, a preto sa chystám zaviesť sériu článkov o zaujímavých módnych osobnostiach a míľnikoch vo svete módy. Moje písanie chcem venovať aj inej oblasti. Rada by som sa v budúcnosti venovala tabuizovaným témam ako popôrodná depresia, psychické zdravie ženy apod. Mám dojem, že tam sme ako spoločnosť zlyhali. V dobe, kedy vlastne nieje nič hanba, sú takéto témy stále tabu a ženy sa o nich boja hovoriť. A mojim posledným veľkým snom je napísať knihu. Ale to je hudba budúcnosti.

Stanovuješ si cíle obecně? Jaké jsou tvé cíle na nadcházející rok?

Ako som už spomínala, ja som veľmi cieľavedomý človek. Kedysi som mala vždy konktrétne životné plány a dokonca aj deadliny. Odkedy som mama plánujem málo. Mám pocit, že občas mi to plánovanie budúcnosti zakrýva prítomnosť. Momentálne je teda mojim cieľom nedávať si ciele. Chcem si užívať život a prežívať naplno každý deň, aspoň kým nenastúpim opäť do práce.

Autor: Deni Hartmannová (BloggersRE), Fotky: Soukromý archiv Márii Miháčové, Editace: Deni Hartmannová (BloggersRE)


Bloggers RE

Máš blog, Instagram nebo YouTube? Jsme platforma, která spojuje online tvůrce a influencery z Česka a Slovenska. Přidáš se taky?

Přidat komentář

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

10 TIPŮ, JAK VYLEPŠIT SVŮJ INSTAGRAM A SPOLUPRACOVAT SE ZNAČKAMI

X