Bloggers RE

“KEĎ TO MILUJEŠ, NIE JE ČO RIEŠIŤ,” HOVORÍ MAŤA Z BLOGU STVORY Z KUCHYNE


Dnešný rozhovor je o skvelých receptoch, krásnych fotkách, blogovaní a prekračovaní vlastných komfortných zón. Za blogom Stvory z kuchyne stojí Maťa a my sme sa jej pýtali, ako sa k blogovaniu vôbec dostala, čo ju najviac teší a čo to vlastne je ten foodstyling.

Ahoj Maťka, začnime asi od začiatku: prečo názov „Stvory z kuchyne?“

Ahojte, no úprimne to bola taká rýchlovka. Blog sme zakladali ešte spolu s Adel a celá tá blogomyšlienka vznikla v priebehu pár minút. Takže názov bol otázkou ďalších pár minút… Žiadny vážny brand marketing za tým nehľadajte. Stvory z kuchyne sú takou malou slovnou hračkou. Na jednej strane sú to stvory ako výtvory a na strane druhej stvory ako potvory v kuchyni.

Veľa nás asi veľmi rado ochutnáva dobroty, ale nie každému sa varenie, styling a fotenie jedla stane denným chlebíkom. Mala si vždy k vareniu a pečeniu tak nejak bližšie, alebo to bola súhra náhod?

Ja som v tomto úplná výnimka. Mám blog o jedle, ale zároveň mám hrozný problém ochutnávať nové neznáme veci. Ako dieťa som mala na mojom „toto nikdy nevložím do úst“ zozname asi polovicu surovín. Teraz je to tiež tragické, ale občas sa po dlhom boji nechám presvedčiť na nové ochutnávačky. No a čo sa týka varenia, u nás doma všetci varili a všetci varili božsky. Aj ocino, aj mamina, o babkách ani nehovorím a dedko bol vyučený pekár. Takže asi to niekde v tej mojej krvi bude kolovať. Snáď. S mamčou sme piekli každý víkend. Keď nič iné, tak minimálne bábovka musela byť. Ocino bol zas expert na vytváranie dobrôt zo zvyškov.  Toto som po ňom absolútne zdedila. Najväčšia výzva pre mňa je, ak doma niekto zahlási, že chladnička je prázdna a nie je čo jesť. Vtedy sa mi rozžiaria oči a ide sa do kúzlenia.

O food stylingu a následnom fotení sa vraví, že je to náročný proces, z ktorého väčšinou fotograf odchádza hladný. Je to tak, pripravuje sa jedlo inak  ako na bežnú konzumáciu?

Viac-menej je to pravda. Závisí aj od toho, o aký typ fotenia ide. Ale áno, mäsko sa na fotky nedopeká aby sa nerozpadlo, zeleninka sa len narýchlo oblanšíruje, nech je krásne farebná a podobne. Navyše všetko musí byť rýchlo pripravené, takže naozaj foodstylista nemá čas odkusovať zvyšky koláčov z fotenia. To ale platí len pri veľkých výrobách. Jedlá pripravované na môj blog sú všetky papateľné. Teda samozrejme ak sa podaria. Sú aj dni keď sa nedarí. Koláč sa rozpadáva, fotky sú iné ako v predstavách a vtedy sa dokážem vmanévrovať do takej depky, že už ani na ten koláč nemám chuť. Takže pravda je, že nie vždy je to med lízať… Ale zase ako sa hovorí – keď to miluješ, nie je čo riešiť.

Čo všetko food styling zahŕňa? Je to najmä príprava jedla pred fotením, alebo je to aj lákavá úprava jedla ako v dobrej reštaurácií?

Pri foodstylingu ide o všetko… Ako jedlo bude vyzerať na tanieri,  čím ho posypete, čo k nemu budete podávať a vlastne aj o ten tanier, na ktorom je jedlo podávané. Či už je to pre fotku na blog, pre reklamu, alebo ide o jedlo v reštaurácií, cieľom je, aby sa pri pohľade na jedlo nenápadne zjavila slinka v kútiku úst, v hlave sa vám prehral krátky film o jablkovom koláči z detstva a brucho vydalo jasné túžobné škrrrk.

Tvoje fotky sú naozaj krásne, niekedy až priam dramatické vďaka tmavému pozadiu. Podlieha aj toto nejakým svetovým trendom, aký štýl fotiek práve letí?

Ó, ďakujem. Teší ma, keď sa niekomu páči to čo robím, lebo ja mám pocit, že čím dlhšie to robím, tým viac pochybujem. Pred pár rokmi som mala pocit, že existujú nejaké aktuálne trendy vo food fotke. Prišla tmavá fotografia, prišlo obdobie kvetov vo food fotke, potom zrazu betónové podklady. Teraz vidím všade všetko… Takže je to skôr o osobnej preferencii a rukopise daného fotografa/foodstylistu.

Kde sa inšpiruješ?

Všade kde sa dá.  Na internete, u kolegov, v starých knihách, vo vlastnom svete plnom vôní a koláčov… Inšpirácia je všade naokolo, len treba častejšie dvíhať hlavu od klávesníc a obrazoviek.

Písanie blogu máva tú zázračnú vlastnosť, že odkrýva stále nové obzory a otvára nové dvere. Kam ťa aktuálne blogovanie vedie a čo ťa najviac baví?

Ja som odmala neposedný blíženec, takže aby som sa neumorila v nude, potrebujem neustále otvárať nové dvere. Blogovanie mi otvorilo pre mňa úplne nové vrátka, odišla som po rokoch zo sveta veľkých firiem a marketingu a skúsila, aké to je robiť na vlastnú päsť.

Takže v prvom rade ma blogovanie priviedlo k mojej novej práci. Páči sa mi, že sa mi aspoň pre teraz podarilo skĺbiť prácu s niečím, čo mi prináša radosť. Milujem prácu s klientmi, mám svojich obľúbencov a teší ma, keď sa môžem na chvíľu vrátiť do sveta marketingu aspoň z tej opačnej strany, pomôcť s novou kampaňou po vizuálnej stránke, tvoriť pre firmy ich špecifický obsah, dostať feedback od ľudí v obore… Je to dobrý pocit a zároveň ma to naštartuje vytvoriť niečo nové pre mojich sledovateľov na blogu.

Na blogovaní zase milujem ten pocit, že sa môžem kreatívne realizovať. Vymyslieť nový recept, rozhodnúť sa ako si ho chcem nafotiť, upravovať po nociach fotky a potom čakať, či sa bude páčiť aj vám. A teda úprimne, najväčšou odmenou na blogovaní sú ľudia. Tí, ktorí napíšu, aký bol koláč fajný, ako sa im páči môj štýl písania, tí, ktorí mi píšu, čo idú robiť cez víkend. Vtedy viem, že to má význam. Že niekomu sa páči, čo robím a že to celé stojí za to.

Existujú aj veci mimo tvojej komfortnej zóny, do ktorých si sa vďaka blogovaniu pustila a neľutuješ?

Jasné, podľa mňa celé blogovanie je prekračovanie komfortnej zóny. Idete s kožou na trh. Postupne zdieľate info zo svojho súkromia a feedback nie je vždy len pozitívny. No a potom sú tu projekty, pri ktorých som prekračovala svoju komfortnú zónu míľovými krokmi. Moje prvé foodstylingy, veľké produkcie, natáčania… Všetko bolo pre mňa prvý krát a bála som sa. Vydanie našej prvej knihy s Maťkou Marčákovou alebo vytvorenie MAK magazínu… To všetko boli projekty, ktoré boli náročné, bála som sa ich ako čert kríža a všetky do jedného stáli za to, boli perfektnou skúsenosťou a veľa som sa pri nich naučila.

Tvoj feed je krásne pestrý. Čo by si povedala, že je pre fanúšikov najvďačnejšie, čo ich najviac baví?

Ťažko povedať… Každého baví niečo iné. Niekoho krásne fotky, niekoho fit recepty, niekoho autenticita na fotkách, niekoho zas osobitosť blogera, jeho otvorenosť. Podľa mňa nie je žiadny návod na to ako zaujať fanúšika. Dôležité je byť sám sebou, robiť to nie pre počet fanúšikov, ale preto, že vás to baví a tí vaši ľudia si vás už nájdu.

A čo by si poradila niekomu, kto by chcel práve teraz s food blogom ešte len začať?

Poradila by som mu, nech sa pritom hlavne baví.

Táto otázka je troška hlúpa, ale musíme sa ju opýtať. Ako to robíš, že si pri všetkých tých dobrotách stále štíhla?

Používam dobré filtre na IG… Ale nie, som normálna, nie štíhla, nie moc guľatá… taká akurát. Takže návod je asi papať tak akurát, hýbať sa tak akurát… zjem tortu poliatu čokoládou, aj plný tanier zeleninového šalátu, vyvalím sa pred telku na 2 hodiny, ale idem aj na pár hodín do kopcov.

Poznáš platformu BloggersRE a ak áno, čo ťa na nej baví (prípadne nebaví), čo by si vylepšila?

Úprimne? Veľmi málo! Skôr sledujem jednotlivých blogerov – kamošov.

A na záver pár úderných otázok:

Raňajky sladké alebo slané?

Sladkéééé (smích)

Obľúbená surovina, s ktorou najradšej v kuchyni kúzliš?

Čokoška!

Tip na skvelé jarné jedlo?

Cestovinky s avokádovým pestom a lososom

 

Autor: Miša Švarová (BloggersRE), Fotky: Sociální sítě Mati z blogu Stvory z kuchyne, Editace: Deni Hartmannová (BloggersRE)


Bloggers RE

Máš blog, Instagram nebo YouTube? Jsme platforma, která spojujeme online tvůrce a influencery z Česka a Slovenska. Přidáš se taky?

Přidat komentář

Instagram @bloggersre

Náš Instagram