Verča je vášnivá cestovatelka, které záleží na tom, aby lidé okolo ní byli šťastní. Ale hlavně je foodblogerka. Svými recepty těší své kolegy, kamarády i čtenáře a prostřednictvím fotek vypráví příběh. Příběh, který dokresluje atmosféru daného receptu. Základna jejích sledujících zatím není až tak početná, a to nám přijde jako velká škoda. Poznejte Verču blíže v našem rozhovoru a nechte se zlákat jejími lahodnými pokrmy.

Veru, řekni nám na začátek něco málo o sobě. Kdo je Veronika Široká?

Vero, ako ma volajú všetci priatelia, známi alebo kolegovia v práci, pracuje od pondelka do piatku ako HR Generalist, ale každú voľnú mimopracovnú minútu premýšľa o nových receptoch, foodstylingu, fotkách a sníva s otvorenými očami o všetkých miestach na svete, kam by sa chcela ísť pozrieť. Je milovníkom rán s dobrými raňajkami, brunchov, voňavej kávy, sladkého koláčiku, nových chutí vôní a hlavne s dobrými priateľmi a ľuďmi, ktorých má rada. A asi najradšej nosí úsmev na tvári. 

Co bylo první jídlo, které jsi uvaříla a kolik ti bylo let?

Pamätám si to ako by to bolo len nedávno, mala som 18 rokov, skončila som gymnázium a prvýkrát som cestovala do zahraničia, do írskeho Dublinu. Pred cestou som sa nabriefovala od maminy, ako na základné recepty –  slepačí vývar, paradajková polievka, pečené kura a palacinky na raňajky. A keďže ja milujem sladké raňajky, tak úplne prvé jedlo, ktoré som si v tom Dubline navarila boli práve palacinky, s orieškovým maslom, banánom a medom. 

Kdy ses začala více zajímat o vaření food styling?

Myslím, že to začalo práve v Dubline, tam som zistila, že varenie a pečenie ma akosi baví a že mi nevadí variť si skoro ráno alebo neskôr večer, práve naopak, že ma to veľmi baví.  Foodstyling ma však začal zaujímať o dosť neskôr, vždy som chcela, aby jedlo bolo aj lahodiace oku, ale fotografii a foodstylingu som sa naplno začala venovať minulý rok na jeseň.

Co k tomu vedlo?

Ani neviem presne, prišlo to samo od seba a veľmi prirodzene. Nasledovala som taký ten vnútorný pocit, že túžim vyjadriť svoju kreativitu a určite moja láska k dobrému jedlu a pocit šťastia, ktorý cítim v kuchyni, pri stylingu jedla a za objektívom fotoaparátu.

Jak vznikl nápad, že si založíš blog?

Musím sa priznať, že tento nápad úplne nevznikol v mojej hlave. Do práce som vždy nosila pre kolegov na ochutnanie koláčiky, ktoré som napiekla a častokrát sa ma pýtali, čo dobré to mám zase v tej obedovej miske. A nakoniec sa ma kolegyne opýtali, či namiesto spisovania receptov na papier pre nich si nechcem založiť blog, kde by tie recepty našli kedykoľvek budú potrebovať. Dúfam, že raz sa mi podarí vydať aj vlastnú kuchársku knižku, to je taký môj vysnívaný ďalší krok.

Vymýšlíš raději sladké, nebo slané recepty?

To záleží asi od momentálnej nálady a načo mám chuť, ale keďže ja už od malička milujem sladké, tak prirodzene mám najradšej tie sladké recepty.

Kde sbíraš inspiraci na nové recepty?

Mojou momentálnou najväčšou inšpiráciou je určite kuchárska knižka, ktorú som zdedila po svojej babke, lebo mi pripomína moje detstvo a všetky tie sladkosti, ktoré mi vypekala, keď som prišla na návštevu alebo letné prázdniny. Potom sú to určite recepty ostatných foodblogeriek, rôzne food magazíny a jasné pinterest- verný kamoš, dovolím si povedať, všetkých foodblogerov.

A hlavně, kdo ti ty dobroty potom pomáhá sníst?

Rodina, kamaráti a kolegovia v práci. Ja tie koláčiky skoro vždy celé rozdám, lebo sa teším, keď niekomu urobím radosť.

Bylo někdy nějaké jídlo, které se ti opravdu nepovedlo?

Nespomínam si, že by niečo vyslovene nebolo chutné. Spomínam si, že som raz, pred dvomi rokmi, robila na novoročný obed bravčovú panenku a nebola som s tým spokojná, lebo sa mi mäsko zdalo málo šťavňaté a mala som výhrady aj k dochuteniu koreninami. Ale, v poslednej dobe som začali kváskovať a chlebík sa mi nepodarilo ešte upiecť do dokonalosti, verím však, že ma to moja kamarátka, tiež foodblogerka, ktorá to fakt vie skvelo, doučí.

A naopak, je nějaké jídlo, které vaříš nejraději?

Raňajkovú kašu s mandľovým alebo arašidovým maslom, čučoriedkami a škoricou. Ráta sa to ako varenie? (smích) Ak nie, tak curry, krémové polievky, bábovku a crumble.

Kromě vaření tě naplňuje i práce s lidmi. Proč sis vybrala zrovna HR?

Na jednej strane, myslím, že som veľmi komunikatívna, záleží mi na tom, aby boli ľudia okolo mňa spokojní a šťastní, vnímam intuitívne, čo ľudia potrebujú, resp. očakávajú.  Ale zároveň som veľmi orientovaná na detail, pravidlá, čo veľmi často využívam pri riešení otázok v rámci otázok pracovného práva. Tak myslím, že všetky tieto osobnostné kvality môžem najlepšie využiť práve pri tomto odbore.

Znala jsi projekt BloggersRE před tím, než jsme tě oslovili? Co na něj říkáš?

Áno, objavila som Vás na instagrame a hneď potom som si prečítala zopár článkov na vašej stránke. Myslím, že ste skvelí, pretože sa mi páči myšlienka podporovať sa navzájom a zároveň poskytovať ľuďom, blogerom, platformu, kde sa môžu realizovať, prispievať svojimi myšlienkami. Predsa len každý blogger je iný, zaujíma sa o niečo iné a táto rozmanitosť je veľmi inšpiratívna a hlavne spolu sa dozvieme viac. Vďaka takýmto projektom tak máme možnosť objaviť veľa zaujímavých ľudí. Ďakujem Vám za to a držím naďalej palce, to čo robíte, je super.

Autor: Martina Bartošová (BloggersRE), Fotky: Sociální sítě Veroniky Široké, Editace: Deni Hartmannová (BloggersRE)


LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here