RUŽOVÁ A KVETINY /ČOSI O ĽUĎOCH/


  Kiežby bol svet ružový, tak ako je tento kabát. Bohužiaľ, nie je to tak! Život je pekný, no krutý zároveň. Je plný dobrých, ale aj zlých ľudí, plný nástrah aj milých prekvapení, smutných aj šťastných chvíľ. To všetko je fajn, pretože to k životu jednoducho patrí, tak ako aj my ľudia sme jeho súčasťou. Poslednú dobu sa však zamýšľam, respektíve som si celkom istá a mám jednoznačný názor, že sme nikdy nemali vzniknúť… Sme k sebe neskutočne zlí, sme povrchní, chladní, plní negatívnej energie, chýba nám pokora, dobrosrdečnosť, porozumenie, láska, cit, úsmev na tvári, čistá myseľ. Čím som staršia, tým to pociťujem intenzívnejšie. Pýtam sa: Kde je môj ružový svet? Kde je moja “bublinka”, v ktorej som sa cítila vždy v bezpečí a v ktorej mi nemohol nikto ublížiť? Boli sme deti, neskôr dospievajúci ľudia, v ten čas sme boli naivní. Verili sme v dobro, že všetko je jednoduché a všetko získame lusknutím prstov, že svet je plný dobrých ľudí, ktorí nám nemôžu ublížiť. A tak sme dospeli a stali sa dospelými. Hoci je pravda, že intrigy, ohovárania a závisť sa prejavovali už v škole. Spolužiačka druhej spolužiačke závidela novú sukňu, deti sa vysmievali, ak iné dieťa bolo “iné” (obézne, príliš chudé, nosilo okuliare, veď viete…). No aj tak to bol stále “ružový bezstarostný svet”. Oco mi raz povedal, že deti sú najkrajšia vec v živote. Sú nevinné, usmievavé, plné radosti. To len my dospelí sme skazení. A teraz si kladiem otázku: Ako potom môžu rodičia vychovávať svoje deti, tým správnym smerom?

 

      Dnešná doba je podľa mňa dosť o peniazoch. Bohužiaľ, je to kruté, ale je to tak! Vraví sa, že lásku si nekúpiš, s čím súhlasím, ale zdravie? Zoberte si koľko ľudí existuje, ktorí si nemôžu kúpiť daný liek. Koľko ľudí sa trápi s rakovinou, no lekári mu nechcú poskytnúť liečbu, pokiaľ nezaplatí  nemalú sumu peňazí. Samozrejme, že bytosti s nízkymi financiami si to dovoliť nemôžu, a tak ho nechajú pomaly umierať. Kde je cit, láska, ochota pomôcť a najmä, kde je svedomie? Pozrite sa na to aj z inej stránky. Chcete cestovať, chcete chodiť do školy, chcete sa zdravo stravovať, chcete sa pekne obliekať, chcete nový gauč, chcete chodiť do fitka…. To všetko vám robí radosť, napĺňa vaše potreby a robí vás to šťastnými, lenže to všetko niečo stojí. Peniaze, peniaze, peniaze… Táto doba nás robí majetníckymi a povrchnými. Ľudia si veľmi zakladajú na tom, ako vyzerajú, ako vyzerá naše okolie a podľa toho si vyberáme ľudí. Buď do našej “elity” zapadajú alebo nie. Minule na prednáške učiteľ spomínal jeden jeho príbeh: Hľadal človeka, ktorý ovláda technické veci. Mal známeho na úrade práce a požiadal ho, aby mu vyhľadal ľudí, ktorí majú takéto zameranie. Volal mu, že našiel 5 ľudí. Požiadal ho, aby hneď na druhý deň mohli prísť, aby s nimi spravil vstupný pohovor. Prišiel jeden chalan, oboznámili ho so slušnými podmienkami (dobrý plat, atď.) a ponúkli mu stálu prácu, s ktorou mohol začať hneď na druhý deň. Medzi rečou si ten učiteľ spomenul na jednú vec. Zabudol chlapcovi povedať, že si bude musieť obliecť pracovný odev (prilba, monterky a pod.), pretože táto práca si to vyžaduje. Samozrejme, chalan sa zamyslel a povedal im, že si to ešte rozmyslí, že on neštudoval preto, aby chodil v monterkách. Pritom bude len kontrolovať stav práce, žiadna manuálna práca ho nečakala. A tu sme pri tej povrchnosti. Keby mal chodiť v obleku, dostal by notebook, auto, vysoký plat, tak by to bral všetkými desiatimi, len nech všetci vidia, že som manažér a mám veľa peňazí. V poriadku, všetci máme robiť veci tak, aby sme v živote boli spokojní, no trošku som sa nad týmto príbehom pozastavila. Príliš sa upierame na náš zovňajšok a nie na naše vnútro. Chceme, aby sme zapadali do spoločnosti, aby sa ľudia s nami bavili a aby sme sa im páčili. Naše hodnoty a láska sa z nás vytráca. A môžem začať menovať to, čo som menovala na začiatku tohto článku, a to je naozaj na zaplakanie…

      Včera večer som sa vás na svojej FB stránke a na Instagrame pýtala, čo by ste si chceli prečítať na Vladies blogu, čo by vás zaujímalo. Neprišla mi ani jedna správa… Ľudia nevedia, čo ich zaujíma, čo by sa chceli dozvedieť. Poviem to úprimne, veľmi ma mrzí, keď človek obetuje písaniu niekoľko svojho času a publikum len preroluje fotky. Robíte to mnohí. Častokrát sa začnete vyjadrovať k danej veci skôr, než by ste si k tomu niečo prečítali, porozmýšľali nad svojou reakciou a až tak reagovali. Chápem, sú dve kategórie ľudí. Tí čo si prídu pozrieť len fotky a to, kde sa dané veci dajú kúpiť a tí, ktorí čítajú články. Škoda, že tých z druhej kategórie je veľmi málo. Nechcem týmto článkom nikoho uraziť alebo sa hrať na urazenú, prečo nikto nereagoval na moju otázku. Nie! Máte nárok si robiť, čo chcete a odpovedať na to, čo chcete. Je to len môj subjektívny názor, len viete, je mi z toho trošku smutno…
*PS: Prajem vám pekný deň žienky a všetko dobré k MDŽ :).
#OOTD: Kabát: O`la Voga / Košeľa: Lindex / Džínsy: Zaful / Kabelka: Orsay (nová kolekcia) / Mokasíny: Vices (topankovo.sk) / Okuliare: Letnyhit.sk 
 

ZANECHAT ODPOVĚĎ

Vlož prosím svůj komentář
Tvé jméno