SVIATKY V ÁZII – FILIPÍNY


Filipíny – Oplatí sa tam ísť?

Táto krajina bola veľmi dlho na našom zozname. Z každej strany na nás padali fotky a odporúčania, prečo tam máme určite ísť. Plánoval som rôzne destinácie. Istý bol len Palawan a okolie El Nido. Chceli sme vidieť i Balabac, Siargao, Coron, ale nakoniec vyhral Boracay. Krátko pred odletom som videl pár videí a článkov, že tam musíme určite ísť. Nový Boracay je vraj super.

Konečne tu bol ten deň. Po šialenom prestupe v Pekingu sme sa presúvali do Manily. Podľa informácií z internetu a rôznych fór som sa rozhodol, že tam nezostaneme ani minútu navyše a rovno sa presunieme na ostrovy.

20.12.2018 Prvý deň na Palawane a prší

Pristáli sme v Manile

Do Manily sme pristáli okolo polnoci a ďalší let sme mali plánovaný na 6 hodinu ráno. Takže sme mali 6 hodín na všetky procedúry. Odporúča sa čas aspoň 5 hodín. Takže v našom prípade safe.  Pasovka prebehla dosť rýchlo a mohli sme sa pobrať smer free shuttle medzi terminálmi.

Podľa internetu by mal chodiť každých 15 minút, ale realita je 40 minút a viac, ale to sú proste Filipíny. Na všetko majú čas. My konkrétne sme čakali takmer hodinu. Počas čakania som si šiel vybrať peniaze z bankomatu. Opäť ako v Číne prvé 3 nefungovali. Nakoniec som našiel jeden funkčný a vybral som si 10 000 peso do úvodu. Viac to nedovolilo, ani keď som chcel opakovať výber. Okrem toho som si vybavil i miestnu sim kartu, hlavne aby som mal internet. Nabil som si 8gb za 15€, čo bolo nakoniec dosť veľa a reálne som využil približne polovicu.

Potom sme už len počkali na autobus a nechali sme sa previezť na terminál 4, odkiaľ sme mali let priamo do El Nido na Palawane so spoločnosťou Air Swift.  Ako som písal už v úvode, letenka stála 40€ aj s 20kg batožinou.

Kedy už odletíme?

Terminál 4 je asi najstarší terminál na miestnom letisku a je to aj vidieť. Miesta je naozaj málo, a preto väčšina ľudí vrátane nás sedela na zemi. Využíva sa najmä na lety po miestnych ostrovoch. Väčšinu osadenstva tvorili práve domáci.  Odohrávalo sa tu niekoľko bizarností. Lepšie ako v telke.

Asi po 3 hodinách čakania sme sa dostali na radu a odovzdali batožinu. Presunuli sme sa k odletom a tam to bolo ako niekde na autobusovej stanici. V podstate podobné odletové priestory sme zažili i v Saigone. Takže nič nové. Ochutnali sme miestne letiskové špeciality – ružový hot dog, a po približne hodine a pol prišiel čas na nástup. Autobusom sme sa presunuli do vzdialenejšej časti letiska, kde nás už čakalo vrtuľové lietadlo. Doteraz sa mu Majka úspešne vyhýbala, ale teraz nemala na výber. Už nástup prebiehal zaujímavo. Z dôvodu vyváženia postupne volali ľudí na palubu raz do jednej a raz do druhej časti lietadla. My sme nastupovali ako poslední.

Potom sme sa už len odpichli od zeme a leteli sme smer nové dobrodužstvo. Let prebehol v pohode a krátko  po pol ôsmej sme pristávali na letisku v EL Nido. To si predstavte naozaj ako z filmu. Taká pohodová ostrovná atmosféra. Batožinu doniesli chalani na chrbtoch a len ju nahádzali na zem a ľudia si to už nejako rozdelili.

Privítal nás dážď

Hotel vedel o našom skorom príchode a dohodli sme si s nimi i vyzdvihnutie na letisku. Stálo to cca 400 peso čo je približne 6,50€. Cesta z letiska stojí od 200 – 500 peso s ohľadom na vzdialenosť hotela od letiska. Náš hotel bol na pláži Corong Corong a aj keby sme si vzali odvoz priamo na letisku, nestálo by to menej ako 300 – 350 peso.

Do hotela sme dorazili krátkopred deviatou. Tam nás už čakalusmievavý recepčný a ospravedlňoval sa, že izbaešte nie je pripravená, ale že urobí všetkopre to aby bola o 11 k dispozícii. My sme mu poďakovali,odložili sme si tam veci a vyrazili sme do mesta obzrieť prostredie.

Ostrov nás privítal dažďom a zamračeným počasím. Postupne sme si prešli pešo pláž Corong Corong, miestne trhovisko a dostali sme sa až do centra. Tam sme si vybrali podnik a dali sme si skorý obed.  Výber padol na reštauráciu Habibi.

Mala slušné recenzie na nete a aj výhľad bol pekný. Keďže hodina už dosť pokročila, tak sme sa po jedle pobrali do hotela. Izba už bola pripravená a nič nám nebránilo ubytovať sa. Hotel bol úplne nový a patrili sme medzi prvých hostí. Stále mal nejaké muchy. Napríklad reštaurácia ešte nebola hotová, ale mohli sme využívať reštauráciu sesterského hotela, ktorý sa nachádzal hneď vedľa. Tomu zodpovedala aj cena. Platili sme cca 80€ na noc. Môže sa to zdať veľa, ale všetky hotely v podobnej kategórii pýtali okolo Vianoc viac ako 250€. Napríklad ten, kam sme chodili na raňajky stál 300€ na noc. Keď sme hľadali niečo lacnejšie, tak na nás vyskakovali ubytká z hodnotením okolo 4 – 5 / 10 na bookingu. A my máme také nepísané pravidlo, že pod hodnotenie 7 nejdeme. V Ázii obzvlášť.

Na chvíľu sme skončili v posteli. Po troch dňoch sme potrebovali teplú sprchu a aspoň dve hodinky spánku. Aby sme sa však vyhli jetlagu, tak sme pospali naozaj len dve hodinky a zas sme sa vybrali opačnou stranou pláže spoznávať iné časti tohto miesta. Prvý krát som vyskúšal i nový dron od chalanov z Čadce. Podmienky boli dosť na p….ale musel som. Dron to vydržal i v daždi a vetre.

Cestou späť do hotela sme objavili i takú menšiu pasáž, kde sme sa navečerali. Po jedle neostávalo nič iné, len ísť konečne spať. Predtým sme si ešte spoločne naplánovali, čo budeme robiť na druhý deň.

21.12.2018 Na tej pláži nikto nie je!

Ráno smeodštartovali ako inak raňajkami a po nich hurá pláže. Samozrejme opäť dážď, aleto nám moc nevadilo. Chceli smeobzrieť tie miestne. Las Cabanas a Nacpan. Prvá bola v pláne Las Cabanas Beach. Chcel som ísť okreminého na zipline, ktorá sa tam teší dosť veľkej obľube.

Las Cabanas Beach

Prvou zastávkou bola pláž Las Cabanas. Vzali sme si tricykel za 100 peso, tj asi 1,5€. Lacnejšie ako MHD v Žiline. Stala sa nám však taká nemilá vec. Všetky motorky prerobené na vozenie pasažierov vyzerajú ako pred smrťou. Buď sa čoskoro rozpadnú, alebo pokazia. Samozrejme aj náš odvoz mal tento problém a motorka sa mu pokazila. Našťastie už len kúsok od cieľa jazdy. Vystúpili sme a zbytok cesty sme šli po vlastných.

Pláž bola fajn. Piesok palma voda. Čo viac si priať. Prešli sme si to pekne až na koniec ku ziplinu, ale pršalo a bolo to samozrejme zatvorené. Nevadí….Vrátili sme sa a našli sme si podnik, kde nalievali a boli tam lehátka. Volalo sa to tam Maremgmeg Beach Bar a robili tam výborné miešané drinky. Strávili sme tu celé dopoludnie. Vypili sme nejaké drinky, dačo sme zjedli a popoludní bol čas presunúť sa na pláž číslo dva.

Nacpan Beach

Druhou zastávkou bola pláž Nacpan. Opäť sme oslovili miestneho borca, aby nás tam odviezol. Dohodli sme sa na sume 1000 peso (cca 16€)  za cestu tam aj späť s tým, že nás tam pár hodín počká. Cesta trvala takmer hodinu a nebola moc dobrá. Bolo to spôsobené hlavne dažďom vďaka ktorému sa navôkol nachádzalo veľa blata. Bola to však veľká sranda. Cestou sme vzali do partie i mladú študentku, čo šla do školy na koncoročný večierok. Takže sme sa na motorke viezli my dvaja, šofér a už spomínaná študentka.

Na tej pláži nikto nie je!

Pred vstupom na plážtrebalo zaplatiť enviromental fee 100 peso.Po vystúpení sme sa s chalanomdohodli, že tu budeme približne 3 – 4hodinky.

Spoločne s Majkou sme vykročili na pláž. Boli práve dve hodiny popoludní a dážď skončil. A začalo peklo. Neskutočne začalo pripekať.. Toto bol ten moment, kedy nás opäť ako na každej plážovej destinácii spieklo ako dvoch retardov. My nikdy nemôžeme vyzerať po prvom dni normálne.

Väčšina ľudí sa sústredila na začiatku pláže. Čím ďalej človek šiel, tým menej ľudí. Cca po 15 minútach tam nebol nikto. A to doslovne. Mali sme pred sebou minimálne 2 km pláže len pre seba. Človek si pripadal ako na svojom súkromnom ostrove. Vytiahli sme drona a začal som natáčať a fotiť túto nádheru. Určite odporúčame, trošku sa prejsť a neostať len na začiatku. Odmenou vám bude naozaj úplne prázdna pláž. Strávili sme tu približne dve hodinky dronovaním, fotením a skákaním do vody.

Personál tancuje, ale my chceme jesť…

Samozrejme nám vyhladlo a tak sme si šli dať dačo na večeru. Podnik pekný, ale obsluha mizerná. Síce ich bolo naozaj veľa, ale obsluhovať nemal kto. Niektorí barmani s čašníčkami tancovali na trávniku vedľa reštaurácie a zvyšok sa hral väčšinou na mobile. Nakoniec sme to však zvládli a podarilo sa nám objednať nejaké miestne jedlo. Pravdu povediac, neviem ako  sa to volalo, ale bolo to dobré. Inak stôl vedľa si ani po hodine čakania nevedel objednať. Proste ho personál úspešne ignoroval.

Inak ešte taká udalosť. Všade navôkol behali túlavé psy. A keď im niekto niečo hodil, tak sa o to začali trhať. V jeden moment dokonca trebalo zasiahnuť aby sa navzájom nepozabíjali. Preto ak aj budete chcieť niečo hodiť, tak počkajte, kým budete mať pri sebe len jedného, aby to neskončilo zle. My sme tomu najvytrvalejšiemu, čo ostal pri našom stole, niečo na záver pri odchode hodili.

Potom sme si po vypýtaní účtu počkali asi pol hodinku kým sa slečna s bločkom vrátila a hurá nazad. Šofér si zatiaľ pospinkával vedľa svojho dopravného prostriedku. Keď nás zbadal, vyskočil a s úsmevom na perách nám začal mávať. Do mesta sme prišli už po tme. Mali sme však ešte jednu  úlohu. Zajednať výlet na druhý deň. Chceli sme ísť so spoločnosťou  EL Kraken.

Našli smeich na internete a malidobré hodnotenia. A tak aj bolo, prišli sme do ich officu a zajednali sme výlet na duhý deň ráno . Kombinovaný výlet abysme toho obsiahli čonajviac.

Potom ešte trošku po meste, dáky drink a nazad do hotela spať aby sme na druhý deň ráno boli fit na výlet.

22.12.2018 Dnes celý deň šnorchlujeme

Ráno sme opäť odštartovali raňajkami. Privítal nás však dážď. Vôbec sme nevedeli, či sa výlet uskutoční. Začali sme vymýšľať náhradný program. Do úvahy pripadali nejaké pláže v okolí, vodopády a možno nejaká pláž ďalej od El Nida. Našli sme si pár kandidátov na instagrame. Takže takto nachystaní sme sa presunuli do mesta do sídla cestovky, kde bolo plánované stretnutie.

Tu sme dorazili medzi prvými. Postupne sa nás dohromady nazbieralo 16. Do reči sme sa dali s párom z Brazílie. Povymieňali sme si nejaké skúsenosti. Oni išli práve tam, kde sme mi už boli, a oni sa práve presunuli z miest, kam sme mali namierené. Ďalšou osádkou bol pár z Argentíny, 3 baby z Nemecka, chalan a baba z Austrálie, jedna slečna z UK,  pár z Talianska (mimochodom chalan bol miestny chuligán AC Miláno) a dve španielky. Od chalaniska z Austrálie sa však nakoniec odtrhla jeho priateľka. Moc jej nesadlo jedlo  a musela ísť vybaviť dôležitú robotu na miestne WC.

Vyrážame na vodu

Za mierneho dažďa sme sa presunuli na loďku a výlet mohol začať. V pláne boli okrem iného i veľká a malá lagúna – miesta, pre ktoré tam väčšina ľudí dorazila. Žiaľ ráno ich návštevu miestne orgány zrušili… Preto sme mali trošku alternatívnejší program a niektoré zastávky sa museli vynechať. Nakoniec sme namiesto 8 zastávok vďaka počasiu absolvovali len 5, ale bola to paráda.

Na lodi panovala super atmosféra, o ktorú sa starala najmä posádka. Nečudo že táto spoločnosť patrí medzi najpopulárnejšie. O všetko bolo postarané. Dokonca tam robili i miešané drinky. Ale najlepšie bolo, že sme boli taká menšia skupinka a dalo sa s ľuďmi pokecať.

Pasandigan Cove

Prvou zastávkou bola jaskyňa neďaleko od mesta. Nachádzala sa na ostrovčeku Cadlao, ktorý je zo všetkých navôkol najväčší.  Voda bola nádherná a prostredie fakt ako v raji. Postupne sme poskákali do vody a vydali sme sa smerom ku jaskyni. More bolo trošku nekľudné, preto bol prístup dosť o hubu. Asi všetkých nás tam otrieskalo o skaly. Takže som si odtiaľ doniesol darček v podobe obitých nôh. Ale stálo to zato. Bolo to zaujímavé a aj šnorchlovanie po okolí nemalo chybu.

Hidden Beach

Po nejakej pol hodinke sme opäť nastúpili na loďku a pobrali sme sa smerom ku druhej zastávke. Tou bola pláž Hidden Beach. Tu sa mi podarilo trošku i podronovať. Chalanisko, čo robil vedúceho zájazdu sa ponúkol, že mi tam dron odnesie. Prebiehalo to asi tak, že ho držal v ruke nad vodou a plával na pláž. Povedal, že ak ho utopí, tak mi dá jeho mobil. Parádny deal. Samozrejme to asi nerobil po prvý krát a dron šťastlivo dorazil na pláž. Kým ostatní šnorchlovali, ja som si trošku polietal a urobil pekné zábery. Fakt nádherné miesto.

Secret Beach

Po tejto prvej zastávke nasledoval presun ku ďalšej utajenej pláži. Jej názov bol naozaj tematický. Volala sa Secret Beach. Aby ste sa k nej dostali, trebalo opäť dosť ďaleko plávať a vstup bol cez niečo ako jaskyňu. Opäť nádherné miesto. Celkovo väčšina pekných miest v okolí je na prvý pohľad skrytá a treba vyvinúť úsilie, aby ste sa tam dostali. Na týchto miestach sme vôbec nefotili. Len sme si užívali tú nádheru.

Zas nasledovala pol hodinka šnorchlovaniaa hurá nazad na loď. Tam už posádkachystala obed. Výber bol naozaj bohatý a nikneostal bez jedla. Okrem toho, že tohobolo veľa, bolo to i výborné. Takže ďalší bodpre posádku.

Počasobeda sme sa dali do reči s párom z Argentíny a  dvojicouz Austrálie a UK.Na takýchto výletoch sa mi najviac páči, že spoznáte i iných ľudí a povymieňate si zážitky. Je super stretnúť ľudí narovnakej vlnovej dĺžke akoste vy.

Cadlao Lagoon

Po obede sme sa presunuli na ďalšiu zastávku. Tou bola lagúna Cadlao. Tu sme mali na výber niekoľko možností. Niekto si vzal kajak a kajakoval, niekto šnorchel a šnorchloval a niekto si len tak ostal na loďke a odpočíval po obede. Ja som zvolil opäť šnorchel. Podmorský život tu je naozaj bohatý a je čo pozerať.  Strávili sme tu opäť viac ako pol hodinku.

Matinloc Shrine

Poslednou zastávkou bola oblasť Matinloc Shrine. A poviem vám, toto bola asi najlepšia zastávka.  Podmorský život na tomto miesto bol neskutočný. Asi miliarda rýb všade navôkol. Chalanisko z Austrálie povedal, že to bolo jedno z najlepších miest na akých kedy šnorchloval. Ja porovnať neviem. Mne sa zatiaľ páčilo všade. Ale naozaj to bolo nádherné miesto a určite odporúčam.

Potom sme sa už lentak pomaly plavili smer nazad do mesta. Za zmienku stojí, že nalodi pripravovali počascesty stále nejaké občerstvenie.Mini burgre, koláčiky, sušienky, rôzne ovocie, morsképotvory….Stále niečo roznášali.To isté nápoje. Neviem ako iné spoločnosti, ale táto partia rozlievala alkoholické i nealkoholické nápoje počas celej doby výletu.

Do prístavusme dorazili už po zotmení. Výlethodnotím fakt parádne. Ak budete zvažovať spoločnosť, s ktorou ísť, takpri tej čo sme išli my určite nešliapnetevedľa.

Pôvodný plán po výlete bol večera. Nakoľko však nonstop na lodi bolo čo jesť, taksme hlad už nemali. Našli sme si preto pekný podnik na pláži a dalisme si len nejaké drinky.  Okrem toho sme ešte nakúpilinejaké suveníry a skúsili sme si zajednať výlet na ďalší deň. Žiaľ všetkyspoločnosti robili len výlet C. Nikto nechcel robiť A alebonejakú inú variantu. Dosť smola.Takže sme to museli vymyslieť nejako inak.

Z mesta sme opäť na hotel zobrali miestneho borca za 50 peso čo nie je ani 1 euro. Celkovo sme nikdy nedali za dopravu z mesta k hotelu viac ako 50 peso. Po príchode na hotel sme dali už len rýchlu sprchu a do postele. Predtým sme ale museli zabiť všetku háveď čo nám dnu naliezla za svetlom.

23.12.2018 Stratení v raji

Na tento deň sme satešili najviac z celého pobytu. V pláne bolo zohnať loďku a ísť pozrieť okolité ostrovčeky vo vlastnom tempe a bez ľudí. V pláne sommal  i trošku podronovať a urobiť tie nádherné zábery,ktoré poznáte z internetu.Plán znel na prvé počutie  jednoducho.

Po raňajkách sme však najskôr išli do mesta. Po skúsenostiach z predošlého dňa sme vedeli, že by to foťák a dron nemuseli v tej vode zvládnuť. Hlavne teraz, keď sme už nemali k dispozícii support v podobe sprievodcu. Na miestnom trhovisku sme si kúpili batoh do vody a nič nám nebránilo ísť pohľadať  nejakého majiteľa loďky. Bola to dosť náročná úloha. Trvalo nám minimálne hodinku niekoho zohnať. Bolo to hlavne z dôvodu hlavnej sezóny. Všetky lode boli na vode a v prístave takmer nik neostal. Nakoniec sa nám však podarilo jedného ukecať a za 1500 peso sme si s ním dohodli, že nás odvezie na 2 pláže. Prvú len na chvíľu, aby sme si urobili fotky a na druhej nás mal nechať do 12:00.

Papaya Beach

Prvou zastávkoubola pláž Papaya.  Naozaj nádherné miesto. Keď sme tam prišli, taktam nebol nik. Len my dvaja. Komplet celú pláž sme mali pre seba. Takto nejako sipredstavujem tropický raj.Jemný biely piesok, nádhernápriezračná voda. A vovode rybičky od výmyslu sveta. Dory, Nemo a partia. Strávili sme tu takmer hodinku. Tesnepred našim odchodom prišla eštejedna loďka. Posledných 10 minút nás tamnakoniec bolo asi 7. My dvaja a 5-člennárodinka z Číny.

Seven Commandos Beach

Po hodine na pláži bol čas presunúť sa len kúsok vedľa na pláž Seven Commandos Beach. Tu nás vyhodili a dohodli sme sa, že po nás prídu na pravé poludnie, čo nám dávalo viac ako dve hodiny na pláži. Toto miesto je i súčasťou výletov, a preto tam po našom príchode bolo trošku viac ľudí. To nám však nevadilo. Kúpili sme si kokos a nejaké nealko a nasávali sme dovolenkovú atmosféru.

Bolo to perfektné miesto na dronovanie. Vytiahol som sparka a pustil som sa do toho. Môj druhý let v histórii. Vyletel som do vzduchu a začal som fotiť. Paráda. Keď mi zrazu zmizol z dohľadu. Začal som sa obzerať a nikde som ho nevidel. A zrazu ďalší problém. Vyskočila hláška, že mám pristáť lebo sa prehrieva. Výborne. Neviem kde je, a ešte aj musím pristáť. Majka si to všimla a prišla ku mne, že čo sa deje. Vysvetlil som jej, že som stratil dron a neviem pristáť. Pomaly som sa s ním rozlúčil. Skúsil som nech sa vráti na miesto kde vzlietol, ale vyskakovala hláška, že mám pristáť manuálne, lebo mu vadili stromy a skaly navôkol.  Celkom haluz. Nakoniec som ho niekde v diaľke zahliadol… Preletel som s ním nad vodu a pomaly sa vrátil. Strata zažehnaná.

Po tejto vtipnej príhode sme už len popíjali kokosy a užívali si slnko. Poslednú hodinku sme mali dokonca pláž úplne pre seba. Loďky odišli a na pláži neostal nik len my dvaja a asi 3 ľudia, čo boli ubytovaní v neďalekom ubytku.

O 12tej po nás prišiel s dažďom v pätách rybár na loďke. Rýchlo sme nastúpili a vydali sme sa smerom k nášmu hotelu. Na záver sme mu poďakovali a išli sme na chvíľu do hotela. Nabiť baterky aby sme popoludní mohli pokračovať. Plán bol totožný, objednať loďku a navštíviť ďalší ostrovček.

To tu nie je žiadna loďka?

A tunarazila kosa na kameň. Nikdenebol nikto, kto by mal nejakú loďku. To by sme však neboli my, ak by sme niečo nevymysleli. Pinagbuyatan Islandbolo miesto, kam sme chceli určite ísť.Odviezli sme sa na pláž LasCabanas, aby sme boli bližšie a naše hľadanie mohlo začať.Najhoršie bolo, že začalo dosť pršať. Schovali sme sa vedľa najekého kurína. Okolo sliepky a kohút. Keďprestalo intenzívne pršať a už lentak kvapkalo, pokračovalisme ďalej.

Dorazili sme až ku Rezortu Dolarog, kde mali pristavené motorové člny. A kto má člny, určite nás tam odvezie. Vošli sme dnu a oslovil som slečnu na recepcii, či by bolo možné použiť ich motorový čln. Ostala v pomykove a nevedela, čo má robiť. Odpoveďou bolo, že tie člny sú pre hotelových hostí. Slušne som sa jej opýtal, či by sa s tým nedalo niečo robiť. Naozaj sme chceli ísť na ostrovček oproti. Odbehla za manažérom a po chvíli sa vrátila s tým, že by to bolo možné. Paráda….Dohodli sme sa, že nás to bude stáť 1600 peso a môžeme tam ostať hodinu. Potom už potrebovali čln pre hostí.

Pinagbuyatan Island

Cesta na ostrovček prebehla naozaj rýchlo. Tento ostrovček bol naozaj ako z katalógu. Chalani na člne to evidentne nerobili prvý krát, a preto aj rýchlosť prispôsobili tomu, aby sme mohli v kľude fotiť. Vyhodili nás na ostrovčeku a opäť sme sa pustili do krátkeho skúmania. Ja som vyletel s dronom a Majka sa len tak prechádzala. A tu sme o dron opäť skoro prišli. Počasie bolo naozaj zlé a blížila sa búrka. Zdvihol sa naozaj silný vietor a stále mi ho bralo preč nad vodu. Radšej som to po pár minútach zabalil. Namiesto toho sme sa poprechádzali po okolí. Chceli sme ešte odfotiť takú milú chalúpku na vedľajšej pláži, ale búrka bola už na dohľad a chalani z člna na nás kričali aby sme sa vrátili, že už musíme odísť. Škoda….

Cesta z ostrovčeka bola fakt zaujímavá.Spustil sa dosť veľký lejaka premokli sme úplne do nitky. A tu som aj prechladol. Nasledujúce tri dni som bol skoro nepoužiteľný.

Večer v okolí Corong Corong

Po vystúpení z loďky sme sa ešte trochu zabavili vo vode a pobrali sme sa smerom nazad do hotela. Cestou sme sa zastavili na palacinky. Chalanisko žiaľ nemal dostatok surovín a spýtal sa, či sme ochotní počkať hodinku, kým si ich prinesie. Nám to nevadilo, objednali sme si dačo piť a počkali sme kým si všetko nachystá. Palacinky boli výborné. Potom sme sa presunuli do hotela, chvíľu sme si tam oddýchli a už po tme sme sa opäť vrátili do mesta na večeru do podniku Altrove.

Po večeri rýchlo do hotela a spať. Ráno nás totiž čakal odlet o 6:00 smer Boracay. Na recepcii sme dohodli raňajky dobalíčku a odvoz na 5 hodinu.

Na izbe sa mi podarilo pripojiť internet a tam ma už čakalo niekoľko mailov od leteckej spoločnosti. Celý deň sa nás snažili nejako zastihnúť, aby nám oznámili, že sa odlet posúva o 7 a pol hodiny. Dôvodom bola bezpečnosť. Blížila sa totiž tropická búrka.  Takže neostávalo nič iné, len zbehnúť dole na recepciu a zrušiť raňajky a odvoz. Všetko sme stíhali. Aspoň si pospíme.

24.12.2018 Boracay – Štedrý večer v trópoch

Ráno smesa prebudili do obrovskéholejaku. Fakt asi lepšie, že sa odlet posunul. Dali sme si raňajky a vrátili sme sa na izbu. Aj tak sa nedalonič iné robiť. 2hodinky pred odletom sme zbehli dole na recepciu a počkali naodvoz. Letisko v El Nido je take typické pohodové letisko. Na vstupe stálidvaja policajti. Spýtali sanás kam letíme, skontrolovali to na vytlačenýchpapieroch a pustili nás dnu. Batožinu nikto nekontroloval, len mávli rukou a povedaliaby sme pokračovali ďalej. Na prepážke smeodovzdali batohy a presunulisme sa pár krokov do odletovej haly. Tam bolo k dispozícii malé občerstvenie. Nejaké koláčiky, dačo slané a rôzne nealko nápoje.

Nový Boracay sme tu!

Nový čas odletu sme už dodržali. A za približne hodinku sme už pristávali na letisku Caticlan.  Tam to celé prebiehalo podobne ako v El Nido. Opäť sme čakali v takej menšej hale kde priviezli batožinu. Vo vnútri letiska sa dal zajednať transfer z letiska do hotela za 500 peso na osobu. To sme odmietli a namiesto toho sme si zobrali transfer vonku. Stálo to 400 peso na osobu. V cene bol transfer letisko – prístav, všetky poplatky a následne presun prístav na ostrove Boracay  – hotel.

Po príchode do prístavu v Caticlane, nám skontrolovali, či máme rezerváciu ubytovania. Keďže bolo všetko v poriadku, dostali sme na ruku pečiatku a mohli sme pokračovať. Bez podobnej pečiatky  vás na Boracay nepustia. Nasledovala kontrola, či máme zaplatené všetky poplatky (Enviromental fee, terminal fee) – to všetko bolo v cene transferu, takže sme sa o to nemuseli starať. Po kontrolách sme už len nastúpili na loďku a presunuli sme sa v priebehu 10 minút na ostrov Boracay. Tam si nás opäť porozdeľovali podľa hotelov. My sme zvolili číslo 1 na tripadvisore, hotel Ferra a jeho najnovšiu prístavbu. Aktuálne má dve budovy vedľa seba.

Okrem nás do neho išla ešte jedna dvojica z Izraela. Spoločne sme nastúpili na elektrický tricykel a odviezli nás do hotela. Keďže bol štedrý deň, mali sme okrem ubytovania zajednanú i slávnostnú večeru. Dohodlo sa to vopred. Pri registrácii však moju rezervačku nemohli nájsť. Pani na recepcii to bolo neskutočne ľúto a povedala, že to nejako vyrieši. Samozrejme sa jej to podarilo a ako ospravedlnenie nám dala zľavu. Pôvodne to malo stáť 900 peso a my sme to mali za 750.

Keďže boloešte do večere ďaleko,len sme si zhodili veci do izby a išli sme obzrieť ostrov. Bol to úplne iný zážitokako na Palawane. Tu už bol McDonald, KFC a podobné podniky, čo malo za následoki úplne inú skladbu turistov. Kým naPalawane ste ľudí z Čínyalebo Kóree nestretli, tu ich bolimraky. Ale fakt, že veľa. Asi tam mali niekde hniezdo…. Prvý dojem dosť bieda. Ale nezatracovali sme to. Uvidíme zajtra.

Štedrý večer v trópoch

Trochu sme to tam obehali, ale keďže sa blížil čas večere, vrátili sme sa radšej do hotela aby sme to stihli. A tam to bola celkom sranda. Z 12 stolov boli 4 stoly, pri ktorých sedeli Slováci a Česi. Celkom sranda. Evidentne si nás viac vyberá ubytovanie podľa recenzií.  Večera bola formou bufetu a fakt bolo z čoho vyberať. Mne aj Majke veľmi chutilo. A nie je sa čomu čudovať, hotelová reštaurácia je aktuálne na 4 mieste na tripadvisore. A myslím, že zaslúžene.

Síce tonebola naša slovenská štedrá večera,ale za nás palec hore.  Mali aj taký biednyprogram, dáka slečna sa tam snažilaspievať. Podľa mňa justiahli niekde na ulici a povedalijej aby zaspievala svoje obľúbené songy. Takže program zas palec dole.

Chvíľu sme tam ešte posedeli, dačo vypili a keďže už bolo dosť neskoro, tak sme sa pobrali spať.

25.12.2018 To je slávna White Beach?

Hlavným programom na ostrove bol oddych. A tomu sme to celé prispôsobili. Hneď po raňajkách sme vybehli na pláž. Nachádzala sa približne 5 minút peši od hotela. Je rozdelená na 3 časti. Station 1, 2 a 3. Väčšina ľudí  sa sústreďuje práve v strede okolo Station 2. Nachádzajú sa tu všetky bary, reštaurácie…proste všetko čo si bežný turista praje. Nám takýto priestor však vôbec nevyhovuje, a tak sme sa pozdĺž pláže pobrali ďalej smerom k Station 1.

Ako sa budete vzdaľovať od centra diania, budú ubúdať ľudia. Až sa dostanete do častí, kde takmer nik nie je a celá pláž je len vaša. Tu sme si našli priestor kde mali k dispozícii lehátka. Najlepšie bolo, že sa za ne neplatí. Stačí ak si objednáte nejaký ten drink alebo jedlo. Ceny boli do pohody, takže za nás opäť pohoda. Strávili sme tu pár hodín opaľovaním, bláznením vo vode a podobne.

White beach je asi najkrajšia…

Potom sme si šliobzrieť ešte ďalšie pláže. Pešo sme si prešli smerom na Diniwid Beach. Tam sme sa trošku pomotali a opäť povlastných smer opačná stranaostrova na Bolabog Beach. Poobzerali sme si to aj na tejto strane a zhodnotili sme, že predsa len White Beach je asinajkrajšia.

Keďže sa pomaly blížil čas večere, tak sme hodili ešte rýchlu sprchu na izbe a prezliekli sme sa, až vyzeráme ako ľudia. Pôvodne sme mali v pláne jednu reštiku, čo som našiel na nete, ale akosi sa na svojom mieste nenachádzala. Nevadí. Nájdeme inú. A to sa nám i podarilo. Celkovo čo sa jedla týka, tak máme dve pravidlá. Jedávame len tam, kde je veľa ľudí a druhé je, že musí mať dobré hodnotenia na tripadvisore. Musíme si zaklopať, lebo zatiaľ nám táto taktika funguje na jednotku.

Po skvelom jedle sme sa ešte vrátili na pláž a vychutnali si nádherný západ slnka. Opäť ako každý večer sme to ukončili nejakým drinkom. Inak aby som to uviedol na pravú mieru. Obaja s Majkou alkohol pijeme len výnimočne a preto väčšinou pod pojmom drink myslím napríklad nealko Piňakoládu a podobne.

26.12.2018 Majú tu i iné pláže?

Po výborných raňajkách nás čakal ďalší deň na tomto ostrove. Plán bol obehnúť i iné pláže. Na zozname sme mali Puka Shell Beach, Bulabog Beach, Diniwid Beach a všetky časti White Beach.

Puka Shell Beach

Táto pláž sa nachádzala približne 6km od nášho hotela. Ostrov je však vo fáze rekonštrukcie a cesty sú na mizernej úrovni. Aj tak krátka vzdialenosť trvá neskutočne dlho. Nám to trvalo takmer pol hodiny a za cestu sme zaplatili miestnemu borcovi 100 peso čo je cca 2€.

Keď sme tam dorazili, tak nás privítala takmer prázdna pláž. Toto miesto je úplne iné ako hlavná plážka na ostrove Boracay. Piesok síce nie je tak jemný, ale má svoje čaro. Je to mix piesku, mušlí a koralov. Naozaj zaujímavé. Pláž má približne 800 metrov a nenachádzajú sa tam žiadne hotely. Nie sú tam ani bary. Len miestny Ferko predáva neskutočne drahé kokosy, nealko a podobne. Ak inde za kokos zaplatíte 50 peso, tak je za rovných 100… Výhodou je, že vám vie dať i deku. Takže si tu nemusíte prakticky nič nosiť.

Bolo to ideálne miesto na fotky z neba. Tak som sa tu chvíľu pohral. Teda až do vtedy, kým za mnou prišiel policajt a povedal mi aby som prestal. Nehral som sa na hrdinu a samozrejme som zletel dole. Aj tak som mal už pofotené.

Ešte chvíľu sme sa tu s Majkou pomotali, otestovali miestnu vodu a bol čas presunúť sa na ďalšie miesto.

White Beach

Opäť sme si zobrali tricykel za 100 peso a presunuli sme sa na koniec pláže ku Station 3. V tejto časti sa nachádzajú lacnejšie ubytovania. Hostely, penzióny a celkovo je to také kľudnejšie. Určite je to výborná voľba pre niekoho, kto hľadá pokoj a pohodu. Okrem toho je to naozaj fotogenická časť ostrova.

Druhou zastávkou na prechádzke bola centrálna časť okolo Station 2. Tu sú všetky známe podniky a reštaurácie, D-Mall a väčšina hotelov. Tu to žije. Nakoľko už bola dosť pokročilá doba a premohol nás hlad ( hlavne mňa), tak sme si našli podnik a dačo sme zjedli. Bolo to naozaj výborné. Neviem ako sa to volalo, ale nachádza sa to v D-Mall.

Po obede sme pokračovali k Station 1. Táto časť pláže sa nám zapáčila asi najviac. Vyzerá to tam ako v pravom tropickom raji. Presne takto som si predstavoval Filipíny. Jemný biely piesok, krivá palma a tyrkysová čistá voda. Opäť sme zapadli na dve hodinky na lehátka z predošlého dňa. Nejaká ta piňakoláda, cubalibre a čas ubehol ako voda.

Diniwid Beach

Keď sme už mali dosť slnka, tak sme pokračovali v prechádzke na ďalšiu pláž. Tou bol najbližší sused White Beach – Diniwid. Je úplne iná ako jej populárnejšia suseda. Čo sme si všimli, tak na nej bolo dosť domácich, čo tam len tak oddychovali a užívali si slnečné lúče.

Tiež je to dosť populárne miesto na fotenie. Stretli sme tam niekoľko ľudí, čo fotilo svadby, alebo nejaké profi fotky. Asi do katalógov. Ak budete mať čas, určite tam choďte aspoň na chvíľu.

Bulabog Beach

Poslednou plážou, ktorú sme navštívili bola Bulabog Beach.   Prišli sme tam opäť po vlastných. Ostrov je maličký. Táto pláž sa radí medzi najpopulárnejšie Kite surfing spoty v okolí. Keď sa povie Kite Surfing a Filipíny, tak určite sa budete rozprávať o tomto mieste. Fúkal tam dosť silný vietor a voda bola plná športovcov. Piesok je tam drsnejší, ale stále to pôsobí parádne. Keby tam tak nefúkalo, tak by to bolo perfektné miesto.

Podobne to zohodnotila i jedna skupinka domácich. Pár dievčat a chalanisko s dronom boli uprostred fotenia. Baby lozili po palme a on lietal okolo. Určite budú mať super fotky.

Zháňame suveníry a jedlo

Po celom dni sme mali pláže dosť a tak sme sa z tejto veternej presunuli do hotela. Vyliezli sme na strechu na bazén a trošku sme tam zrelaxovali. Majka si čítala a ja som sa dal do reči s jedinými 2 ľuďmi na bazéne. Bol to český pár z vianočnej večere. Sranda. Bratov stretne človek všade.

Keď sa zotmelo, tak sme vyrazili do ulíc. Úloha bola jednoznačná. Nakúpiť suveníry pre rodinu, kolegov a známych. A samozrejme aj jedlo. Jedlo sme našli prvé. Najskôr sme sa natlačili niečím ako wafle a dorazili sme to v miestnej reštike kuracím s ryžou. Opäť výborné. Za celú dobu sme mali na jedlo šťastie. Ani raz sme nešliapli vedľa. To je v tejto krajine skôr výnimočné. Mnoho ľudí má s jedlom problém.

Po večeri sme obehli pár obchodíkov a nakúpili sme rôzne somariny od magnetiek až po rôzne kľúčenky a cukríky. Kolegovia mali radosť. Asi sme vybrali dobre.

Cestou z nákupov sme ešte vyskúšali nejaký street food a hurá do postele. Tento deň bol dosť náročný. Nachodili sme takmer 40 000 krokov. Bol to rekordný deň…

27.12.2018 Nelietaj s tým dronom!

Deň sme ako vždy začali raňajkami a po nich bolo v pláne odfotiť rôzne časti White Beach z vtáčej perspektívy. Problémom bolo, že sa tu po zavedení nových opatrení nachádza naozaj veľa strážcov zákona. Pri každom pokuse si vás hneď všimnú a idú vás upozorniť.

Preto sme sa rozhodli, že ideme skoro ráno. Za predošlé dni sme si totiž všimli, že si na svoje stoličky chodia sadnúť až okolo 9.

Prvý ranný pokus

Presunuli sme sa až na začiatok ku Station 1, tam sa nám totiž páčilo najviac. Je tam i známa Willy’s Rock .  Vraj najfotografovanejšia pamiatka na ostrove Boracay. Vytiahol som drona a začal som s ním lietať. Po chvíli som však musel dole. Opäť sa začal prehrievať. Bolo naozaj horúco.

Mne to moc nevadilo, čo som chcel už bolo odfotené. A bol to práve správny čas. O chvíľu dorazili policajti na svoje obvyklé stanovisko. Treba poznamenať, že po znovuotvorení dbajú na dodržiavanie nových pravidiel. Nesmie sa tu piť a jesť na pláži, zakázané sú všetky plasty, na pláži nesmú byť lehátka a slnečníky a najlepšie pravidlo je asi to, že tu nemôžu pobehovať heloumajfrendi s ich pi…nami na predaj. Pláž je určená na relax. A funguje to. Je nádherne čistá a ľudia a podniky nové pravidlá dodržiavajú. My sme opäť využili lehátka v rezorte z predošlých dní. Strávili sme tu celé predpoludnie.

Nelietaj s tým dronom

Popoludní sme sa presunuli na presne opačný koniec pláže. Cestou sme sa zastavili na obed. A v tento deň to nebola moc dobrá voľba. Objednal som si rebrá. Porcia pre jedného bola podstatne drahšia, ako jedlo všetky ostatné dni pre dvoch dohromady. A ani neboli moc dobré. Ale aspoň výhľad na okolie bol veľmi pekný.

Po obede sme si našli pekné miesto uprostred paliem s výhľadom na more. Všade sa premávali plachetnice, voda bola priezračne čistá, slnko pražilo…. Veľmi sa nám páčilo prostredie na tomto mieste. Palmy, člny, plachetnice…presne to som chcel na fotke zhora. Vytiahol som drona, obzrel som si okolie a začal som sa pripravovať na vzlet. Keď bol asi 3 metre nad zemou, pristúpili ku mne 2 policajti. Výborne. Zas som dolietal. Tento krát bez jediného záberu. Vysvetlili mi, že sú naokolo ľudia a mám s tým ísť dole. A že to už nemám skúšať, lebo mi dajú pokutu. Ja som sa samozrejme hádať nechcel, uznal som, že majú pravdu a spratal som ho. Bol to môj posledný pokus na tomto výlete. Už nás čakal len Hong Kong, a tam som nemal ambície ani odvahu lietať pomedzi budovy a ľudí.

Posledný večer na ostrove

Po neúspechu na pláži sme sa vrátili do hotela. Museli sme sa pobaliť a zajednať odvoz na druhý deň. Odlet do Hong Kongu sme mali z letiska Kalibo.

Transfer na letisko som vybavil za 900 peso. Odchod z hotela bol plánovaný na 7 hodinu ráno.

Potom sme ešte na chvíľu vybehli na bazén. Podvečer tam nebol nik, len my. O zábavu sa starala párty a hudba z hostela odvedľa. Keď sme už mali dosť plávania, tak sme posledný krát vybehli do mesta. Opäť sme skončili v už overenej reštike na kuracie s ryžou. A ako predošlé dni, nesklamalo. Mali tam famózne omáčky. Ak budete hľadať miesto, kde sa skvelo najete, tak skúste aj vy toto miesto. Volá sa SpiceBird a je v strede D-Mall. Potom už len do hotela a spať. Ráno nás totiž čakal presun do silvestrovskej destinácie.

A čo dodať na záver?

Filipíny si nás podmanili. Nie je moc miest na svete, kam sa chceme vrátiť. Ale Filipíny takýmto miestom určite sú. Už teraz viem, že El Nido sme nevideli naposledy. A aj návšteva ostrova Boracay mala dačo do seba. Je to také pohodové turistické miesto. Svoju cieľovku si to nájde. Bolo tam pekne, ale my sa tam už vracať nebudeme. Nabudúce skúsime niečo z partie Bohol, Balabac, Siargao. A aj cesta autobusom na letisko Kalibo cez provinciu Aklan bola super.

Takže Filipíny ešte čoskoro navštívime. Možno sa to podarí aj tento rok.


LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here