V BOJI PROTI STRESU A MOJA CESTA


Autor: Alžbetka, zapiskyjednejalzbetky.wordpress.com

Viete, vždy som bývala tou žiačkou v triede, ktorá nedokázala kvôli písomke zjesť ani kúsok z desiaty. Dievčaťom, ktoré pred vystúpením nedokázalo zaspať niekoľko hodín a pred skúškou pociťovalo nepríjemné zvieranie žalúdku. Cítila som sa vyčerpane, unavene a neisto, aj keď som bola takmer vždy a na všetko zodpovedne pripravená. Ale prečo sa potom stále tak bojím?

Nuž, odpoveď na otázku stále nepoznám. Síce málokedy ponechávam svoje činy náhode a nerada improvizujem, naopak – plánujem a pripravujem, neustále vo mne drieme akási neistota toho, že keďže nedokážem všetko ovplyvniť, nedokážem na všetko ani adekvátne reagovať. Nie som posadnutá kontrolou, len plná neistoty a predstáv, ako sa niečo nemusí vydariť. Veď, ako sa hovorí, aj majster tesár sa raz utne.

Dnes je to už pár rokov odo dní, kedy nechuť do jedla a nespavosť boli pravidelnosťou. Úplne som sa ich ešte stále nezbavila (ak sa mi to vôbec niekedy podarí), ale svoj stres som sa naučila zvládať o niečo lepšie. A zdravšie.

Začala som cvičiť yogu. Nikdy som nebola športový typ človeka, hoci som sa párkrát pokúšala o beh, pravidelné chodenie do posilňovne či plávanie. V yoge som sa nakoniec celkom našla, avšak cvičím len doma a hlavne základné pozície. Sústredením na dýchanie sa dokážem uvoľniť a na chvíľu prestať myslieť na povinnosti.

Spomínané mnohokrát na tomto blogu, ale predsa len ešte raz: prestala som si nechávať všetko na poslednú chvíľu. Jednoducho mi to za to nestojí a neprospieva to môjmu psychickému rozpoloženiu, pretože ja naozaj niekedy nedokážem myslieť na nič iné, len na to, čo mi ešte ostáva spraviť. A keď nestíham, je to ešte horšie. Verte mi, pocit, že ste splnili svoje povinnosti deň či dva vopred je na nezaplatenie.

Každý deň si nájdem čas pre seba. Či už je to ráno, alebo častejšie večer. Za svoj čas považujem chvíľku s knihou, sprchu aj starostlivosť o pleť alebo vlasy. Sú to chvíle, kedy sa naozaj snažím sústrediť len na seba a neuponáhľať ich, ako tomu niekedy bývalo zvykom.

Tiež som sa naučila, že menej je viac. Ani jednu poličku v skrini nemám naplnenú oblečením od vrchu po spodok, dekoratívnu kozmetiku skladujem v jednej taštičke. Každý týždeň si nájdem čas na upratanie svojho osobného/pracovného priestoru a takmer nikdy u mňa nenájdete chaos a neporiadok. Čistá izba, čistá myseľ. Ale veruže, nebolo to tak u mňa vždy.

A nakoniec, učím sa dôverovať samej sebe. Moje sebavedomie nie je také vysoké, ako sa môže zdať, pretože nerada ukazujem svetu svoju zraniteľnosť. Snažím sa byť silnou osobou, ktorú len tak niečo nerozhádže, ale niekedy mám pocit, že mám od toho na míle ďaleko. Ale snažím sa, snažím sa prestať o sebe pochybovať.

Boj proti stresu je beh na dlhú trať. Áno, horúci kamilkový čaj alebo trochu poobedňajšieho spánku vám určite môže pomôcť, ak však chcete poraziť dlhodobý až chronický stres, býva potrebné zmeniť svoje myslenie a (možno nie celkom, ale sčasti) aj svoj životný štýl.


ZANECHAT ODPOVĚĎ

Vlož prosím svůj komentář
Tvé jméno